mrazuvzdorné kaktusy
Mrazuvzdorné eskobarie – okruh Escobaria vivipara (Nuttall) F. Buxbaum
Tento článok voľne naväzuje na článok Mrazuvzdorné eskobarie – okruh Escobaria missouriensis (Sweet) D. R. Hunt. Z uvedeného dôvodu vynechám všeobecnú časť článku, ktorá sa týka rodu Escobaria a týka sa aj okruhu Escobaria vivipara. Čtěte více…
Mrazuvzdorné eskobarie – okruh Escobaria missouriensis (Sweet) D. R. Hunt
V minulosti som sa postupne venoval mrazuvzdorným kaktusom podľa rodov a stali sa obľúbenými kaktusmi v mojej zbierke. Aby som pochopil čo najviac, snažil som sa pri ich pestovaní vniknúť do tajov, ktoré ovplyvňujú ich životné pochody v našich podmienkach. Takto som sa dopracoval k celkom slušnej zbierke kaktusov Severnej Ameriky. Snažil som sa o to, aby som svoje skúsenosti odovzdal a spropagoval jednotlivé druhy a ich pestovanie. Asi sa mi z toho niečo podarilo, lebo dostávam veľa listov a obrázkov zo zbierok vo voľnej kultúre. Robí mi to radosť... Čtěte více…
Rok triglochidiatusu
Ak by sa robil čínsky kalendár podľa znamenia kaktusov, určite by patril rok 2007 pre znamenie Echinocereus triglochidiatus. Dlhodobo sledujem, ako sa chovajú rastliny, ktoré patria do podrodu (subgenus) Triglochidiati, do okruhu E. triglochidiatus. Moje sledovania sa týkajú rastlín pestovaných v celoročnej voľnej kultúre, teda na skalke. Čtěte více…
Sclerocactus pubispinus (Engelmann) L. Benson forma s ružovým kvetom
Sclerocactus pubispinus je jeden z najobdivovanejších druhov medzi sklerokaktusmi. Je to tým, že v mladosti má svoje tŕne s charakteristickým páperistým povrchom, v neskoršom veku s hustými tŕňmi, ktoré na modrastom pozadí pokožky vytvárajú zvláštny efekt. Kvety sú žlté, lievikovité, s ružovými až hnedastými pásmi na vonkajších okvetných lístkoch. Kvitnutie prichádza veľmi skoro, možno aj preto je medzi pestovateľmi obľúbený. V kažédom prípade patrí medzi tie kaktusy, ktoré sú ozdobou každej zbierky. Čtěte více…
Echinocereus chloranthus var. roseiflorus Ito nom. nud.?
Keď som do svojej knihy zaradil obrázok s takýmto pomenovaním, sľúbil som, že napíšem pár riadkov na vysvetlenie. Keďže som sa k tomu dostal až teraz, tak svoj sľub plním trochu oneskorene. Čtěte více…
Austrocactus bertinii (Cels) Britton & Rose – elegán z Patagónie
Nie je časté, aby sme mohli vidieť Austrocactus bertinii v našich zbierkach a ešte je zriedkavejšie, aby sme ho uvideli kvitnúť. Ani sa nejedná o mimoriadnu zvláštnosť, skôr sa jedná o neznalosť či nedôveru k pestovaniu týchto krásnych rastlín. Čtěte více…
Bola to katastrofa
Koncom zimy mi zatelefonoval jeden z mojich priateľov, ktorý sa tiež venuje volnej kultúre kaktusov, a začal to výrazom „katastrofa″. Všeobecne sa tento výraz používa na pohromy typu požiarov, záplav, snehových kalamít, či veterných smrští. Nie celkom vystihuje situáciu v minulom roku. Treba povedať, že minulý rok bol neobyčajný a treba veriť, že sa tak skoro nezopakuje. Pre ilustráciu uvediem, že mi v záhrade vymrzli tri jablone, z okrasných rastlín vymrzol dráč, takže dopad bol všeobecný na rastlinstvo. Čo sa vlastne udialo? Čtěte více…
Sclerocactus whipplei (Engelmann) Britton et Rose a spol
V našich zbierkach takmer nie je možné si pomýliť skupinu rastlín, ktorá patrí k jednému z najstarších známych zástupcov rodu Sclerocactus Britton et Rose – Sclerocactus whipplei. Je to tým, že ich vonkajšie znaky sú také charakteristické, že sa nedajú pomýliť s ostatnými zástupcami rodu. Na druhej strane čím viac sa poznali miesta výskytu, tým viac vznikali otázniky nad tým, čo všetko by malo patriť do spomínaného druhu a aká by mala byť voľnosť pri posudzovaní znakov rastlín v súvisiacich populáciach. Tu kdesi začali problémy, ktoré sa neskôr stali problémami rodu a dodnes pretrvávajú a dajú sa nazvať problémom „whipplei–parviflorus“. Začali v roku 1941 popisom Sclerocactus parviflorus Clover et Jotter nie práve šťastne voleným pomenovaním a vyčlenením líšiacich znakov druhu. Vráťme sa však trochu do histórie. Čtěte více…
Sclerocactus nyensis Hochstätter (alebo „malý polyancistrus“)
Pred niekoľkými rokmi som očakával ohlásenú návštevu, ktorá sa dopredu zaujímala o rod Sclerocactus Britton et Rose. Odhadol som približne tému, o čom budeme hovoriť. Z mojej istoty ma vyviedla otázka, či mám „malý polyancistrus″. Ja som prikývol a ukázal som na niekoľko semenáčov S. polyancistrus (Engelmann et Bigelow) Britton et Rose. Nasledovalo zamietavé gesto, že to nie sú oni a až neskôr som pochopil, o čo išlo, keď sme došli k S. nyensis. Bolo potvrdené, že to sú oni – malé polyancistrusy. Mnohokrát som sa k tejto príhode vracal, keď som pozoroval moje rastliny v zbierke a nakoniec som dal za pravdu tomuto prirovnaniu, pretože v podstate vystihuje spomínaného zástupcu rodu. Autor popisu ho nazval vysokohorský púštny kaktus – čo ešte viac upresňuje jeho výskyt v prírode. Čtěte více…
Sclerocactus pubispinus (Eng.) L. Benson
Tento raz myslím na všetkých zástupcov rodu, ktorí majú v mladom štádiu tŕne s páperistým povrchom. Názov pubispinus znamená s páperistým povrchom tŕňov. Ak trochu sledujeme všetkých zástupcov rodu Sclerocactus Britton et Rose, tak zistíme, že spomínaný jav sa vyskytuje u S. pubispinus (Engelmann) L. Benson 1966, S. spinosior (Engelmann) Woodruff et Benson 1976, S. spinosior v. schleseri (Heil et Welsh) Hochstätter 1992, S. glaucus (K. Schumann) L. Benson 1966, čiastočne a zriedkavo u S. nyensis Hochstätter 1992. Niekto by mohol namietať k použitým názvom, ja považujem za správne uviesť tieto východzie názvy. Čo sa týka dôvodu spomínaného javu, je pravdepodobné, že súvisí s vývojom týchto druhov, ktoré asi vznikali v rovnakých podmienkach a v rovnakom čase. Z toho je možné usúdiť, že sa jedná o príbuzenské vzťahy, alebo podobnosť. Ak sa uvedený jav nachádza iba v mladom štádiu vývoja rastlín, je to znak i fylogenetického vývojového stupňa, keď populácia rastlín potrebovala na prežitie prijať vlahu všetkými možnými spôsobmi a premenené listy-tŕne svojím povrchom zachytávali viac vlahy v extrémne suchom prostredí. Dospelé rastliny toľko vody nepotrebujú a preto ich existencia už nezávisí od takéhoto spôsobu prijímania vody. Čtěte více…
Rod Sclerocactus Britton et Rose (trochu i nak)
Moderná taxonómia sa zaoberá vedeckým triedením organizmov podľa fylogenetických vzťahov. Základnou jednotkou je druh (species), čo je súhrn jedincov jednotného pôvodu, so spoločnými charakteristickými znakmi a vlastnosťami, ktoré v aktuálnom čase a priestore prenášajú na svoje potomstvo a vyskytujú sa v určitej geografickej oblasti a v určitých ekologických podmienkach. V praxi sa druh ďalej delí na poddruh (subspecies), odrodu (varietas). Druhy sa zoskupujú do rodov (genus), čeľadí (familia) atď. Čtěte více…
Nie je zima ako zima
Ak som v mojom článku, ktorý bol uverejnený v časopise Kaktusy 1/98, súhlasil s tými, ktorí tvrdili, že zima 1996/97 bola tvrdá a neobyčajná, tak musím povedať, že zima 1997/98 bola mierná a dovolím si tvrdiť, že najmiernejšia na akú sa pamätám. Čtěte více…
Vrátili sa do prírody?
Pokiaľ sa v spomienkach vrátim do mojích kaktusárskych začiatkov, tak si pamätám, že mojím cielom bolo pestovať kaktusy volne vonku a tak ich vrátiť späť do prírody, i keď iba v mojej záhrade. To sa naplniť nemohlo, lebo moje vedomosti a skúsenosti boli chabé. Zástupcovia rodov Lobivia či Rebutia moje predsavzatia pochopiteľne nemohli naplniť. V poslednom čase vyšlo v časopise Kaktusy viac článkov na problematiku zimovzdorných kaktusov od J. Štemberu, J. Klikara ako i od V. Pazourovej. Z obsahu článkov vyplýva, že táto problematika je nielen zaujímavá, ale i komplikovaná. Preto som sa rozhodol, že mojími skúsenosťami i ja prispejem do tejto diskúzie cez pohľad na zimu 1996/97. Čtěte více…
