Banner
    Echinocereus triglochidiatus
Do rúk sa mi dostala skvelá kniha Die Echinocereus triglochidiatus Gruppe, Subgenus Triglochidiata, Sekcion Triglochidiata od autorov: Wolfgang Blum - Traute & Jörn Oldach - Wilfried Baues. Vyšla v roku 2015. Je to práca v rámci pracovnej skupiny rodu Echinocereus v Nemecku (Arbeitsgruppe Echinocereus), ktorá je asi najlepšia vôbec medzi ostatnými. Ich práca je systematická v teórii i v teréne. Keď som si ju preštudoval, zistil som, že ich revízia je podložená množstvom materiálu a po výklade zrozumiteľná. Nakoľko sa týka „mrazuvzdorných“, tak ma výnimočne zaujala a získal som vzácne poznatky.
Pokúsim sa na rastlinách v mojej zbierku priblížiť niečo z toho.

Echinocereus triglochidiatus
Z názvu vyplýva, že sa jedná o kaktusy, ktoré majú tri glochidie. Nevedel som to pochopiť, až potom, čo som študoval trne na rastlinách. Je potrebné povedať, že v porovnávacej tabuľke sa uvádza, že majú 5–8 rebier, 1–8 okrajové, 0–1 (výnimočne), stredové trne. Tŕne sú ploché i okrúhle v priereze, väčšinou rovné. Nespomínajú sa žiadne glochidie. Po podrobnom preštudovaní sa tam nachádzajú niekedy 0–3 krátke, prídavné tŕniky. Nie sú to glochidie, ako ich poznáme z morfológie. Teda tenké, krátke s ohnutým, hákovitým koncom. Zrejme autor popisu G. Engelmann myslel na ne. Rôznorodosť je výsledok podmienok, v ktorých sa taxóny nachádzajú. Veľkosť stonky i tvorba trsu, množstva kvetov, či odolnosť voči mrazu je rozdielna. To nie je nič nové, ale bežné u kaktusov Severnej Ameriky.

Echinocereus triglochidiatus subsp. mojavensis
Z porovnávacej tabuľky vyplýva, že ide o rastliny väčšinou tvoriace trsy, stonka má 8–14 rebier, okrajových tŕňov 3–11, stredových 0–2, výnimočne až 4. Glochidie sa opäť neuvádzajú, pritom aj tam sa niekedy nachádzajú dodatočné tŕniky. Tŕne sú tenké, na priereze okrúhle, ohnuté.

Echinocereus triglochidiatus subsp. mojavensis f. inermis
Z porovnávacej tabuľky vyplýva, že ide o rastliny tvoriace trsy, stonka má 8–9 rebier, okrajových tŕňov 0–2!!, stredových 0–2!!. Tŕne sú ohnuté, výnimočne rovné. Opäť sa výnimočne nachádzajú prídavné tŕniky. Moje skúsenosti sú také, že z jedného výsevu formy vznikali rastliny bez tŕňov i rastliny s tŕňmi. Tento pomer bol u mňa cca 6:4. Doteraz rastliny s tŕňmi sa považovali za E. triglochidiatus subsp. mojavensis. Skutočne tam ide o formu s nepravidelným výskytom. Moja skúsenosť je tiež taká, že dve rastliny z jedného výsevu „inermis“ mali rozdielny rast. Pokiaľ jedna vytvorila trs pozostávajúci s 30 stoniek, druhá mala iba 6 stoniek. Aj medzi nami ľuďmi je to tak, že dvaja súrodenci majú rozdielne zdravie a odolnosť...

Ešte chcem podotknúť, že uvedená kniha je druhá, ktorá ma zaujala. Tá prvá je z roku 2005 pod názvom Der Echinocereus reichenbachii- fitchii- Komplex, z uvádzanej pracovnej skupiny, ak nepočítam monografiu Echinocereus. Aj tu sa nachádzajú druhy mrazuvzdorné.









Texty k obrázkom zhora:
Echinocereus triglochidiatus subsp. mojavensis f. inermis
– s trňmi z výsevu „
inermisov

Echinocereus triglochidiatus subsp. mojavensis

Echinocereus triglochidiatus subsp. triglochidiatus, 7 rebier,
6 okrajových tŕňov

Echinocereus triglochidiatus subsp. triglochidiatus, 6 rebier,
3 okrajových tŕňov

Výrez obrázku areoly s tŕňmi
Echinocereus triglochidiatus
subsp.
triglochidiatus
ET0007
ET0011
ET0023
ET0139
ET20160229_122714