Jedna z najvytrvalejších burín na skalke je Praslička roľná (Equisetum arvense). Ak robím čokoľvek, nedokážem sa jej zbaviť. Ani sa tomu nemôžeme diviť. Máme dočinenia s prežívajúcim archaizmom, ktorý vydržal mnoho milión rokov. Musíme sa vrátiť do Prvohôr – permu, kde pred cca 280 miliónmi rokov vznikli rastliny výtrusné. Stromovité prasličky tvorili rozsiahle pralesy. Vplyvom klimatických zmien došlo k zániku týchto porastov a k ich uholnateniu. V Druhohorách cca o 50 milionov rokov neskôr v triase na suchu vznikali prasličky silne zredukované na takmer dnešnú podobu.
Moje podmienky sú akoby stvorené pre výskyt týchto rastlín. Rieka Hron po tisícročia naplavovala mäkké splaveniny pri meandrovaní medzi kopcami. Sliač je od názvu sliače - močariská, kde v minulosti pramene vytekali na povrch a udržovali mokriny s priamym dôsledkom pre výskyt močiarov.
Praslička je vytrvalá bylina s dlhým článkovaným podzemkom s rozmnožovacími hľuzami uloženými hlboko. Každoročne na jar vyrastajú najprv nerozkonárené nezelené plodné byle, na ktorých sú klasy s výtrusmi. Po vytrasení výtrusov byle zahynú. Následne vyrastajú jalové zelené praslenovité letné byle. Ak ich odstránim, opäť odnožia a rastú ďalej. Čo je zaujímavé u týchto rastlín? Každé ráno, a to môže byť i pri najväčších horúčavách, na praslenovitých listoch sú kvapky vody. Zároveň je pozoruhodné zloženie lístkov, ktoré obsahujú najmä veľké množstvo kyseliny kremičitej. Kremík je základnou zložkou zemskej kôry. Prasličky sa považujú za liečivé rastliny.
My pestovatelia kaktusov patríme medzi milovníkov prírody, preto by sme mali vedieť niečo viac o tom, čo sa okolo nás vyskytuje aj mimo sukulentných rastlín. I napriek tomu, že praslička je nepríjemná burina, mali by sme mať k nej aspoň úctu z jedného dôvodu. Možno kaktusy či ostatné sukulenty a mnohé iné rastliny neprežijú, ale ona určite prežije.
Moje podmienky sú akoby stvorené pre výskyt týchto rastlín. Rieka Hron po tisícročia naplavovala mäkké splaveniny pri meandrovaní medzi kopcami. Sliač je od názvu sliače - močariská, kde v minulosti pramene vytekali na povrch a udržovali mokriny s priamym dôsledkom pre výskyt močiarov.
Praslička je vytrvalá bylina s dlhým článkovaným podzemkom s rozmnožovacími hľuzami uloženými hlboko. Každoročne na jar vyrastajú najprv nerozkonárené nezelené plodné byle, na ktorých sú klasy s výtrusmi. Po vytrasení výtrusov byle zahynú. Následne vyrastajú jalové zelené praslenovité letné byle. Ak ich odstránim, opäť odnožia a rastú ďalej. Čo je zaujímavé u týchto rastlín? Každé ráno, a to môže byť i pri najväčších horúčavách, na praslenovitých listoch sú kvapky vody. Zároveň je pozoruhodné zloženie lístkov, ktoré obsahujú najmä veľké množstvo kyseliny kremičitej. Kremík je základnou zložkou zemskej kôry. Prasličky sa považujú za liečivé rastliny.
My pestovatelia kaktusov patríme medzi milovníkov prírody, preto by sme mali vedieť niečo viac o tom, čo sa okolo nás vyskytuje aj mimo sukulentných rastlín. I napriek tomu, že praslička je nepríjemná burina, mali by sme mať k nej aspoň úctu z jedného dôvodu. Možno kaktusy či ostatné sukulenty a mnohé iné rastliny neprežijú, ale ona určite prežije.
Časť rastliny Prasličky roľnej