Mrazuvzdorné eskobarie – okruh Escobaria missouriensis (Sweet) D. R. Hunt
Zahrnout do: mrazuvzdorné kaktusy
Kaktusy 2014, č. 3, s rostlinou E. missouriensis subsp. missouriensis (syn. E. missouriensis var. marstonii, House Rock Valley, Coconino Co., Az), se třemi květy na obálce
Mrazuvzdorné eskobarie, okruh Escobaria missouriensis (Sweet) D. R. Hunt
V minulosti som sa postupne venoval mrazuvzdorným kaktusom podľa rodov a stali sa obľúbenými kaktusmi v mojej zbierke. Aby som pochopil čo najviac, snažil som sa pri ich pestovaní vniknúť do tajov, ktoré ovplyvňujú ich životné pochody v našich podmienkach. Takto som sa dopracoval k celkom slušnej zbierke kaktusov Severnej Ameriky. Snažil som sa o to, aby som svoje skúsenosti odovzdal a spropagoval jednotlivé druhy a ich pestovanie. Asi sa mi z toho niečo podarilo, lebo dostávam veľa listov a obrázkov zo zbierok vo voľnej kultúre. Robí mi to radosť...
Priznám sa, že som uvažoval aj o tom, že moje skúsenosti s pestovania eskobarii uvediem v kompletnom dokumente. Narazil som na veľké problémy, ktoré som nepredpokladal. História rodu je natoľko zamotaná, že nie je jednoduché rozpracovať v rámci možností jedného dokumentu. Myslel som si, že ak to zjednoduším na časť taxonov, ktoré sú mrazuvzdorné, že si výdatne pomôžem. Nie je to pravda, akokoľvek som uvažoval o závere článku, nenachádzal som správne a výstižné úvahy. Nasledovalo obdobie, keď som sa venoval pozorovaniu detailov tela jednotlivých rastlín, ktoré pochádzali z rôznych oblastí USA. Meral som teplôty počas zimy a pochopiteľne som fotografoval. Nebol som o nič múdrejší ako na začiatku. Pre bližšie oboznámenie sa s problematikou odporúčam študovať študijné podklady, ktoré spracoval Jan Mynář v rámci pracovnej skupiny „Club Escobaria“.
E. missouriensis subsp. missouriensis, Oak Grove, Montrose Co., CO
Rastie jednotlivo, málo odnožuje, trne hrubé, štyri stredové, kvety malé, nitky žltozelené, plod malý, semená malé
E. missouriensis subsp. missouriensis, Montrose Co., CO
Stonky malé málo odnožujú, trne stredne hrubé so stredovým tŕňom, kvet stredne veľký, nitky žlté, plod malý, semená malé
E. missouriensis subsp. missouriensis, Loveland, Larimer Co., CO
Stonka málo odnožuje, trne stredne hrubé so stredovým tŕňom, kvet veľký, nitky žltozelené, plod stredne veľký, semená malé
V minulosti bolo mojim zvykom venovať sa systematicky niektorým rodom, predovšetkým tým, kde boli aj mrazuvzdorné taxony. Po sklerokaktusoch a pediokaktusoch prišli na rad aj eskobarie. Musím povedať, že čím viac som ich poznal, tým viac som si ich obľúbil a patrí im môj obdiv. Za ten čas sa v mojej zbierke „vyformovala“ tá časť rastlín, ktorá vydržala moje podmienky pestovania u nás. Moja kultúra pestovania mrazuvzdorných kaktusov pozostáva z voľnej a skleníkovej bez kúrenia. Viac rastlín nevydržalo moju kultúru, čím boli potvrdené ich možnosti z hľadiska pôvodu. Sliač je veľmi studené miesto a ja ho považujem už za predhorie Nízkych Tatier. Z toho vyplýva, že vegetačná doba sa do značnej miery skracuje v prechodnom období pred a po zime, čo má veľký vplyv na ich pestovanie. V lete sú vysoké horúčavy a často v sprievode s vysokou vlhkosťou, čo je horšie ako zimné chladné obdobie.
E. missourensis subsp. missouriensis, Sandoval Co., NM
Stonka malá, neodnožuje, trne tenké, bez stredových tŕňov, kvet stredne veľký krémový, okvetné lístky s výrazným ružovým prúžkom, nitky ružovo biele, plod malý, semená malé
E. missouriensis subsp. missouriensis, (syn. Neobesseya notesteinii), Garfield Co., MT
Stonka málo odnožuje, trne husté a jemné bez stredových tŕňov, kvet stredne veľký, nitky žlté, plod stredne veľký, semená malé
E. missouriensis subsp. similis, (syn. E. missouriensis var. caespitosa), Geary Co., KS
Už od mlada odnožuje, trne stredne hrubé bez stredových tŕňov, kvet stredne veľký, nitky žltozelené, plod stredne veľký, semená stredne veľké
Názov rodu Escobaria zaviedli dvaja významní páni. Americký botanik N. L. Britton, profesor a riaditeľ Botanickej záhrady v New Yorku, spolu so svojim spolupracovníkom J. N. Rosem, profesorom a taxonomom v Národnom múzeu vo Washingtone, v roku 1923. Uverejnili to vo významnom diele The Cactaceae 4. V tom čase ani nepredpokladali, že ich práca dá základ pre vznik stredne veľkého rodu, ktorý sa až do dnešných dní nedokáže vyvinúť do čitateľnej podoby pre rozdielnosť pohľadov na jeho usporiadanie. Asi ani v jednom rode nie je toľko odborných pohľadov na usporiadanie ako v tomto. Uviesť by to znamenalo dlhú úvahu, ktorá by presahovala možnosti jedného článku, pretože ide o viac ako 25 autorov. Dnešná podoba rodu prešla významnými zmenami a obsahuje druhy aj z ďalších rodov, ktoré boli predmetom spomínaného diela. Sú to rody Coryphantha a Neobesseya. Je nutné pripomenúť, že hlavnými deliacimi znakmi oproti druhom z rodu Coryphantha a Mammillaria sú štetinatý (brvitý) okraj okvetných lístkov, jamkovitý povrch semien, absencia nektárových žliaz a brázda medzi areolou a axilou. Ak vezmeme do úvahy dolný okraj výskytu „klasických eskobarii“ v Mexiku (San Luis Potosi) a horný okraj výskytu E. vivipara v Kanade (Saskatchewan), je to jedna z najväčších vzdialeností výskytu v rámci čeľade Cactaceae, aj bez endemitu na Kube. Táto skutočnosť prináša so sebou obrovskú variabilitu vplyvom mnohotvárneho prostredia, ale i možnosť vzniku zaujímavých genetických mutácii. Aj preto som si teraz vybral okruh druhov okolo E. missouriensis, pre ktorý uvedená poznámka tiež platí.
E. missouriensis subsp. similis, (syn. E. missouriensis var. caespitosa), Washington Co., OK
Stonka silne odnožuje, vytvára vekom veľké trsy, trne stredne hrubé bez stredových tŕňov, kvet veľký, nitky bledoružové, plod veľký, semená stredne veľké, až veľké
E. missouriensis subsp. similis?, (syn. E. missouriensis var. caespitosa?), Marshall Co., OK
Stonka malá, silne odnožuje, trne stredne dlhé bez stredových tŕňov, kvet stredne veľký, nitky fialové, plod veľký, semená stredne veľké
E. missouriensis subsp. similis?, (syn. E. missouriensis var. robustior)
Stonka veľká, málo odnožuje, najväčšia spomedzi ostatných druhov. Na priamom slnku sa dokážu popáliť, ale i často uhynúť. Trne hrubé, často hrebeňovité (pektinátne). Kvet je veľký, nitky ružové až fialové, plod veľký, semená stredne veľké až veľké
Vráťme sa ešte raz na začiatok a pokúsme sa o významné medzníky. Prvá zmienka o zástupcovi terajšieho druhu E. missouriensis je z roku 1813, keď T. Nuttal uvádza Cactus mamillaris. Prvý oficiálny popis je od R. Sweeta z roku 1826 ako Mammillaria missouriensis pre nález z Indiánskeho územia Siouxov Mondan Towns na hornom toku rieky Missouri v Severnej Dakote. Podľa toho vznikol i názov. Za významné považujem popisy G. E. Engelmanna s A. Grayom v roku 1845 Mammillaria similis zo Sandstone Rock (Texas) a Mammillaria nuttallii z Ft. Pierre (Južná Dakota) o 4 roky neskôr . V roku 1850 G. E. Engelmann popisuje Mammillaria similis var. caespitosa, dnes považovanú v spornej podobe a var. robustior z Pierdenales (Texas). Názov Mammillaria notesteinii z Deer Lodge (Montana) je z roku 1891 od N. L. Brittona. Od Pierdenales River (Texas) je názov Mammillaria wissmannii od H. Hildmanna z roku 1898. Od E. U. Clovera pochádza popis Coryphantha marstonii z roku 1938 od Hell's Backborne (Utah). Zaujímavý je popis F. Hochstättera z roku 1996 Escobaria missouriensis subsp. navajoensis od Holbrooku (Arizona). Mnohé názvy sa dnes považujú za synonymá. Pravda je taká, že podobnosť hore vymenovaných druhov je nesporná. Rozlišovacie znaky sú nevýrazné a je otázne, či postačujú pre nižšiu taxonomickú jednotku. Na druhej strane nie je možné vylúčiť lokalitné formy z izolovaných lokalít, ktoré sa nachádzajú vo väčších vzdialenostiach od seba. Ani názory na jednotlivé druhy nie sú zhodné v Európe a USA. E. Lutz vo svojej úvahe z roku 2010 uznáva iba jeden druh, a to Escobaria missouriensis, ostatné (marstonii, robustior, navajoensis) považuje za formy, ostatné za synonyma. Mojím zvykom v zbierke je uvádzať názvy rastlín podľa názvov, pod ktorými som ich získal. Je to preto, aby som nemusel aktualizovať štítky podľa zmien, ktorých je dostatok. Odhadujem, že ich bude ešte ďaleko viac...
E. missouriensis?, nejedná sa o typickú E. similis, Larimer Co., CO
Stonky malé, ktoré vyrastajú z jednej koreňovej hlavy, trne krátke, stredne hrubé, tri stredové trne, kvet malý, nitky žltozelené, plod malý, semená malé. Jedna z najkrajších rastlín. Je to miniatúra
E. missouriensis subsp. similis?, (syn. E. missouriensis var. robustior)
Rastliny umiestnené v tráve pôsobili dobre a bez problémov, aj keď boli na priamom slnku
E. missouriensis subsp. navajoensis, Navajo Co., AZ
Stonka malá, málo odnožuje, trne krátke, hrubé, so stredovým tŕňom, kvet malý žltoružový, pásiky bledoružové až fialové, nitky žltozelené, plod malý, semená malé
Vybral som pár obrázkov z množstva rastlín, ktoré korešpondujú rozptyl v názvosloví a sú mrazuvzdorné v mojej zbierke. Názvy k obrázkom som sa snažil prispôsobiť dobe, aj keď s tým úplne nesúhlasím. Údaje sú spracované podľa mojich rastlín v zbierku a nie podľa popisov. Ostatné údaje pre tento účel nie sú podstatné. Ako je vidieť u tých pár rastlín je prinajmenšom zjavná variabilita a nie som presvedčený, že by malo dochádzať k vzájomnému kríženiu „stanovištných foriem“, i keď sa jedná o ten istý druh. Verím, že si čitateľ vytvorí na problematiku svoj názor. Podľa výberu je vidieť, že bol ovplyvnený tým, že som hľadal väčšinou druhy, ktoré mali predpoklady k mrazuvzdornosti vo voľnej kultúre alebo v nevykúrenom skleníku. Prvé rastliny, ktoré som získal, boli pod označením Neobesseya wissmannii . Žiaľ, neboli mrazuvzdorné a nevydržali ani prezimovanie v skleníku. Neboli jediné, ktoré už u mňa nie sú.
E. missouriensis subsp. navajoensis, Navajo Co., AZ
Stonka malá, málo odnožuje, trne krátke, hrubé, so stredovým tŕňom, kvet malý žltý, nitky žltozelené, plod malý, semená malé
Kvitnúce eskobarie na skalke
Eskobarie s plodmi na skalke
Nebol som nikdy na náleziskách v prírode. Z kultúry som presvedčený, že väčšina druhov potrebuje ochranu pred pálivým slnkom. Z toho vyplýva, že sa jedná o rastliny z trávnatých oblastí prérii alebo predhorí horských častí, kde trávny porast poskytuje dostatočnú ochranu. Rastliny vysadené vo voľnej kultúre majú kvety sýtejších farieb, ako v skleníkovej kultúre. Na zimu sa zaťahujú do substrátu a ich epiderma má matnejšiu farbu. U starších rastlín zo spodných bradaviek opadávajú trne. Viac ako mráz ich ohrozujú škodcovia a choroby. Najväčšími škodcami vo voľnej kultúre sú slimáky, larvy nočných motýľov, cvrčky, mravce a larvy kováčika, ktoré poznáme ako drôtovce. Škody zistíme až po čase a sú systematické od hrubších koreňov až po celý vnútorný obsah stonky. Zvedavé sýkorky niekedy odtrhnú dozreté červené plody, ale nechajú ich namieste. Veľké škody môžu vzniknúť počas letných búrok, keď je vysoká teplota spojená s vysokou vzdušnou vlhkosťou. Toto je charakteristické pre všetky severoamerické mrazuvzdorné kaktusy. Oproti kaktusom z polopúští znášajú viac humusu v substráte. Závlahu potrebujú v jarnom a začínajúcom letnom období, najmä v období kvitnutia, pokiaľ nie sú vysoké teploty. Akonáhle sa začínajú zaťahovať v ďalšej časti leta a prestanú tvoriť nové trne treba zálievku obmedzovať. Na jeseň potrebujú čas bez vody, aby sa mohli pripraviť na zimu. V zimnom období potrebujú sucho bez zrážok, preto je dobré použiť kryt z polykarbonátu, skla, alebo aspoň z fólie. Nesmie sa pritom zabudnúť na to, aby nad rastlinami bol dostatočne veľký volný priestor. Dobré výsledky boli aj pri celoročnom trvalom prekrytí s možnosťou prúdenia vzduchu zo všetkých strán. Vtedy máme vodu pod vlastnou kontrolou. Nepoznám dôvody, prečo by ich bolo potrebné vrúbľovať. Rastú dobre na vlastných koreňoch. Výsevy semien nerobia problémy. Je potrebné vysievať čerstvé semená bez použitia zvláštnych substrátov. V skleníkovej kultúre pozor na prehriatie rastlín! Aj keď sa jedná o rozmerove malé kaktusy, dokážu nám v období pestovania urobiť veľkú radosť. V lete kvetmi, na jeseň a v zime červenými plodmi.
Fotografia z titulu: E. missouriensis subsp. missouriensis, (syn. E. missouriensis var. marstonii), House Rock Valley, Coconino Co., AZ
Stonka málo odnožuje, trne jemné so stredovým tŕňom, kvet stredne veľký, nitky žltozelené, plod stredne veľký, semená malé
Sliač, február 2014
Mrazuvzdorné eskobarie, okruh Escobaria missouriensis (Sweet) D. R. Hunt
V minulosti som sa postupne venoval mrazuvzdorným kaktusom podľa rodov a stali sa obľúbenými kaktusmi v mojej zbierke. Aby som pochopil čo najviac, snažil som sa pri ich pestovaní vniknúť do tajov, ktoré ovplyvňujú ich životné pochody v našich podmienkach. Takto som sa dopracoval k celkom slušnej zbierke kaktusov Severnej Ameriky. Snažil som sa o to, aby som svoje skúsenosti odovzdal a spropagoval jednotlivé druhy a ich pestovanie. Asi sa mi z toho niečo podarilo, lebo dostávam veľa listov a obrázkov zo zbierok vo voľnej kultúre. Robí mi to radosť...
Priznám sa, že som uvažoval aj o tom, že moje skúsenosti s pestovania eskobarii uvediem v kompletnom dokumente. Narazil som na veľké problémy, ktoré som nepredpokladal. História rodu je natoľko zamotaná, že nie je jednoduché rozpracovať v rámci možností jedného dokumentu. Myslel som si, že ak to zjednoduším na časť taxonov, ktoré sú mrazuvzdorné, že si výdatne pomôžem. Nie je to pravda, akokoľvek som uvažoval o závere článku, nenachádzal som správne a výstižné úvahy. Nasledovalo obdobie, keď som sa venoval pozorovaniu detailov tela jednotlivých rastlín, ktoré pochádzali z rôznych oblastí USA. Meral som teplôty počas zimy a pochopiteľne som fotografoval. Nebol som o nič múdrejší ako na začiatku. Pre bližšie oboznámenie sa s problematikou odporúčam študovať študijné podklady, ktoré spracoval Jan Mynář v rámci pracovnej skupiny „Club Escobaria“.
E. missouriensis subsp. missouriensis, Oak Grove, Montrose Co., CO
Rastie jednotlivo, málo odnožuje, trne hrubé, štyri stredové, kvety malé, nitky žltozelené, plod malý, semená malé
E. missouriensis subsp. missouriensis, Montrose Co., CO
Stonky malé málo odnožujú, trne stredne hrubé so stredovým tŕňom, kvet stredne veľký, nitky žlté, plod malý, semená malé
E. missouriensis subsp. missouriensis, Loveland, Larimer Co., CO
Stonka málo odnožuje, trne stredne hrubé so stredovým tŕňom, kvet veľký, nitky žltozelené, plod stredne veľký, semená malé
V minulosti bolo mojim zvykom venovať sa systematicky niektorým rodom, predovšetkým tým, kde boli aj mrazuvzdorné taxony. Po sklerokaktusoch a pediokaktusoch prišli na rad aj eskobarie. Musím povedať, že čím viac som ich poznal, tým viac som si ich obľúbil a patrí im môj obdiv. Za ten čas sa v mojej zbierke „vyformovala“ tá časť rastlín, ktorá vydržala moje podmienky pestovania u nás. Moja kultúra pestovania mrazuvzdorných kaktusov pozostáva z voľnej a skleníkovej bez kúrenia. Viac rastlín nevydržalo moju kultúru, čím boli potvrdené ich možnosti z hľadiska pôvodu. Sliač je veľmi studené miesto a ja ho považujem už za predhorie Nízkych Tatier. Z toho vyplýva, že vegetačná doba sa do značnej miery skracuje v prechodnom období pred a po zime, čo má veľký vplyv na ich pestovanie. V lete sú vysoké horúčavy a často v sprievode s vysokou vlhkosťou, čo je horšie ako zimné chladné obdobie.
E. missourensis subsp. missouriensis, Sandoval Co., NM
Stonka malá, neodnožuje, trne tenké, bez stredových tŕňov, kvet stredne veľký krémový, okvetné lístky s výrazným ružovým prúžkom, nitky ružovo biele, plod malý, semená malé
E. missouriensis subsp. missouriensis, (syn. Neobesseya notesteinii), Garfield Co., MT
Stonka málo odnožuje, trne husté a jemné bez stredových tŕňov, kvet stredne veľký, nitky žlté, plod stredne veľký, semená malé
E. missouriensis subsp. similis, (syn. E. missouriensis var. caespitosa), Geary Co., KS
Už od mlada odnožuje, trne stredne hrubé bez stredových tŕňov, kvet stredne veľký, nitky žltozelené, plod stredne veľký, semená stredne veľké
Názov rodu Escobaria zaviedli dvaja významní páni. Americký botanik N. L. Britton, profesor a riaditeľ Botanickej záhrady v New Yorku, spolu so svojim spolupracovníkom J. N. Rosem, profesorom a taxonomom v Národnom múzeu vo Washingtone, v roku 1923. Uverejnili to vo významnom diele The Cactaceae 4. V tom čase ani nepredpokladali, že ich práca dá základ pre vznik stredne veľkého rodu, ktorý sa až do dnešných dní nedokáže vyvinúť do čitateľnej podoby pre rozdielnosť pohľadov na jeho usporiadanie. Asi ani v jednom rode nie je toľko odborných pohľadov na usporiadanie ako v tomto. Uviesť by to znamenalo dlhú úvahu, ktorá by presahovala možnosti jedného článku, pretože ide o viac ako 25 autorov. Dnešná podoba rodu prešla významnými zmenami a obsahuje druhy aj z ďalších rodov, ktoré boli predmetom spomínaného diela. Sú to rody Coryphantha a Neobesseya. Je nutné pripomenúť, že hlavnými deliacimi znakmi oproti druhom z rodu Coryphantha a Mammillaria sú štetinatý (brvitý) okraj okvetných lístkov, jamkovitý povrch semien, absencia nektárových žliaz a brázda medzi areolou a axilou. Ak vezmeme do úvahy dolný okraj výskytu „klasických eskobarii“ v Mexiku (San Luis Potosi) a horný okraj výskytu E. vivipara v Kanade (Saskatchewan), je to jedna z najväčších vzdialeností výskytu v rámci čeľade Cactaceae, aj bez endemitu na Kube. Táto skutočnosť prináša so sebou obrovskú variabilitu vplyvom mnohotvárneho prostredia, ale i možnosť vzniku zaujímavých genetických mutácii. Aj preto som si teraz vybral okruh druhov okolo E. missouriensis, pre ktorý uvedená poznámka tiež platí.
E. missouriensis subsp. similis, (syn. E. missouriensis var. caespitosa), Washington Co., OK
Stonka silne odnožuje, vytvára vekom veľké trsy, trne stredne hrubé bez stredových tŕňov, kvet veľký, nitky bledoružové, plod veľký, semená stredne veľké, až veľké
E. missouriensis subsp. similis?, (syn. E. missouriensis var. caespitosa?), Marshall Co., OK
Stonka malá, silne odnožuje, trne stredne dlhé bez stredových tŕňov, kvet stredne veľký, nitky fialové, plod veľký, semená stredne veľké
E. missouriensis subsp. similis?, (syn. E. missouriensis var. robustior)
Stonka veľká, málo odnožuje, najväčšia spomedzi ostatných druhov. Na priamom slnku sa dokážu popáliť, ale i často uhynúť. Trne hrubé, často hrebeňovité (pektinátne). Kvet je veľký, nitky ružové až fialové, plod veľký, semená stredne veľké až veľké
Vráťme sa ešte raz na začiatok a pokúsme sa o významné medzníky. Prvá zmienka o zástupcovi terajšieho druhu E. missouriensis je z roku 1813, keď T. Nuttal uvádza Cactus mamillaris. Prvý oficiálny popis je od R. Sweeta z roku 1826 ako Mammillaria missouriensis pre nález z Indiánskeho územia Siouxov Mondan Towns na hornom toku rieky Missouri v Severnej Dakote. Podľa toho vznikol i názov. Za významné považujem popisy G. E. Engelmanna s A. Grayom v roku 1845 Mammillaria similis zo Sandstone Rock (Texas) a Mammillaria nuttallii z Ft. Pierre (Južná Dakota) o 4 roky neskôr . V roku 1850 G. E. Engelmann popisuje Mammillaria similis var. caespitosa, dnes považovanú v spornej podobe a var. robustior z Pierdenales (Texas). Názov Mammillaria notesteinii z Deer Lodge (Montana) je z roku 1891 od N. L. Brittona. Od Pierdenales River (Texas) je názov Mammillaria wissmannii od H. Hildmanna z roku 1898. Od E. U. Clovera pochádza popis Coryphantha marstonii z roku 1938 od Hell's Backborne (Utah). Zaujímavý je popis F. Hochstättera z roku 1996 Escobaria missouriensis subsp. navajoensis od Holbrooku (Arizona). Mnohé názvy sa dnes považujú za synonymá. Pravda je taká, že podobnosť hore vymenovaných druhov je nesporná. Rozlišovacie znaky sú nevýrazné a je otázne, či postačujú pre nižšiu taxonomickú jednotku. Na druhej strane nie je možné vylúčiť lokalitné formy z izolovaných lokalít, ktoré sa nachádzajú vo väčších vzdialenostiach od seba. Ani názory na jednotlivé druhy nie sú zhodné v Európe a USA. E. Lutz vo svojej úvahe z roku 2010 uznáva iba jeden druh, a to Escobaria missouriensis, ostatné (marstonii, robustior, navajoensis) považuje za formy, ostatné za synonyma. Mojím zvykom v zbierke je uvádzať názvy rastlín podľa názvov, pod ktorými som ich získal. Je to preto, aby som nemusel aktualizovať štítky podľa zmien, ktorých je dostatok. Odhadujem, že ich bude ešte ďaleko viac...
E. missouriensis?, nejedná sa o typickú E. similis, Larimer Co., CO
Stonky malé, ktoré vyrastajú z jednej koreňovej hlavy, trne krátke, stredne hrubé, tri stredové trne, kvet malý, nitky žltozelené, plod malý, semená malé. Jedna z najkrajších rastlín. Je to miniatúra
E. missouriensis subsp. similis?, (syn. E. missouriensis var. robustior)
Rastliny umiestnené v tráve pôsobili dobre a bez problémov, aj keď boli na priamom slnku
E. missouriensis subsp. navajoensis, Navajo Co., AZ
Stonka malá, málo odnožuje, trne krátke, hrubé, so stredovým tŕňom, kvet malý žltoružový, pásiky bledoružové až fialové, nitky žltozelené, plod malý, semená malé
Vybral som pár obrázkov z množstva rastlín, ktoré korešpondujú rozptyl v názvosloví a sú mrazuvzdorné v mojej zbierke. Názvy k obrázkom som sa snažil prispôsobiť dobe, aj keď s tým úplne nesúhlasím. Údaje sú spracované podľa mojich rastlín v zbierku a nie podľa popisov. Ostatné údaje pre tento účel nie sú podstatné. Ako je vidieť u tých pár rastlín je prinajmenšom zjavná variabilita a nie som presvedčený, že by malo dochádzať k vzájomnému kríženiu „stanovištných foriem“, i keď sa jedná o ten istý druh. Verím, že si čitateľ vytvorí na problematiku svoj názor. Podľa výberu je vidieť, že bol ovplyvnený tým, že som hľadal väčšinou druhy, ktoré mali predpoklady k mrazuvzdornosti vo voľnej kultúre alebo v nevykúrenom skleníku. Prvé rastliny, ktoré som získal, boli pod označením Neobesseya wissmannii . Žiaľ, neboli mrazuvzdorné a nevydržali ani prezimovanie v skleníku. Neboli jediné, ktoré už u mňa nie sú.
E. missouriensis subsp. navajoensis, Navajo Co., AZ
Stonka malá, málo odnožuje, trne krátke, hrubé, so stredovým tŕňom, kvet malý žltý, nitky žltozelené, plod malý, semená malé
Kvitnúce eskobarie na skalke
Eskobarie s plodmi na skalke
Nebol som nikdy na náleziskách v prírode. Z kultúry som presvedčený, že väčšina druhov potrebuje ochranu pred pálivým slnkom. Z toho vyplýva, že sa jedná o rastliny z trávnatých oblastí prérii alebo predhorí horských častí, kde trávny porast poskytuje dostatočnú ochranu. Rastliny vysadené vo voľnej kultúre majú kvety sýtejších farieb, ako v skleníkovej kultúre. Na zimu sa zaťahujú do substrátu a ich epiderma má matnejšiu farbu. U starších rastlín zo spodných bradaviek opadávajú trne. Viac ako mráz ich ohrozujú škodcovia a choroby. Najväčšími škodcami vo voľnej kultúre sú slimáky, larvy nočných motýľov, cvrčky, mravce a larvy kováčika, ktoré poznáme ako drôtovce. Škody zistíme až po čase a sú systematické od hrubších koreňov až po celý vnútorný obsah stonky. Zvedavé sýkorky niekedy odtrhnú dozreté červené plody, ale nechajú ich namieste. Veľké škody môžu vzniknúť počas letných búrok, keď je vysoká teplota spojená s vysokou vzdušnou vlhkosťou. Toto je charakteristické pre všetky severoamerické mrazuvzdorné kaktusy. Oproti kaktusom z polopúští znášajú viac humusu v substráte. Závlahu potrebujú v jarnom a začínajúcom letnom období, najmä v období kvitnutia, pokiaľ nie sú vysoké teploty. Akonáhle sa začínajú zaťahovať v ďalšej časti leta a prestanú tvoriť nové trne treba zálievku obmedzovať. Na jeseň potrebujú čas bez vody, aby sa mohli pripraviť na zimu. V zimnom období potrebujú sucho bez zrážok, preto je dobré použiť kryt z polykarbonátu, skla, alebo aspoň z fólie. Nesmie sa pritom zabudnúť na to, aby nad rastlinami bol dostatočne veľký volný priestor. Dobré výsledky boli aj pri celoročnom trvalom prekrytí s možnosťou prúdenia vzduchu zo všetkých strán. Vtedy máme vodu pod vlastnou kontrolou. Nepoznám dôvody, prečo by ich bolo potrebné vrúbľovať. Rastú dobre na vlastných koreňoch. Výsevy semien nerobia problémy. Je potrebné vysievať čerstvé semená bez použitia zvláštnych substrátov. V skleníkovej kultúre pozor na prehriatie rastlín! Aj keď sa jedná o rozmerove malé kaktusy, dokážu nám v období pestovania urobiť veľkú radosť. V lete kvetmi, na jeseň a v zime červenými plodmi.
Fotografia z titulu: E. missouriensis subsp. missouriensis, (syn. E. missouriensis var. marstonii), House Rock Valley, Coconino Co., AZ
Stonka málo odnožuje, trne jemné so stredovým tŕňom, kvet stredne veľký, nitky žltozelené, plod stredne veľký, semená malé
Sliač, február 2014
