Echinocereus reichenbachii subsp. baileyi
Pediocactus simpsonii
Sclerocactus wetlandicus subsp. ilsae
Vážení čtenáři,
představujeme novou rubriku, která se bude věnovat zdánlivě nezařaditelným postřehům z pěstování a vůbec okolo kaktusů.
Věříme, že vás zaujme a že zde najdete odpovědi na některé otázky…
Kabezza anciana“ alias Oreobivia

V zbierkach kaktusov sa často nachádzajú rastliny, ktoré majú pochybný názov, niekedy sa nikdy nedozvieme ten správny. O tom je táto úvaha.
Ke
ď na jeseň v roku 1976 Roland Baranovič – predseda krúžku kaktusárov v Nitre – začal rozpredávať svoju zbierku kaktusov, získal som si od neho misku semenáčov. Mal kaktusy so skvelým pôvodom na tú dobu, vďaka tým kolegom z Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre, ktorí mohli vycestovať na „Západ“ a odtiaľ dovážali semená, ktoré u nás vôbec neboli.
V miske bolo cca 20 semená
čov s hnedo-červenými tŕnmi a nikto nemal o ne záujem. Bol tam štítok s tajomným názvom Kabezza anciana. Nikde som nenašiel žiadny rod, kde by sa dali zaradiť. Uvažoval som, že semenáče použijem pre podložky, ale nedalo mi to pokoja, kde by som sa o nich po čase dozvedel viac. Už sa nepamätám, kde som ich použil na podložky, ale mám dojem, že to boli rastliny z Chile. Pred pár rokmi som sa obrátil na kamaráta Rolanda, či by mi nevedel povedať niečo o semenáčoch. Možná by bolo stačilo zistiť pôvod semien. On sa už na to nepamätal. Ak boli semenáče, museli byť i semená a kvety. Neskôr, keď som sa začal venovať mrazuvdorným kaktusom, skúšal som ich mrazuvzdornosť so zimovaním v nevykúrenom skleníku. Neboli mrazuvzdorné… Typoval som, že ide o nejaký zvláštný cereus, a tak som si rastliny nechal.
Pohled na celou rostlinu
Až teraz, po 40 rokoch, som sa dozvedel z článku pána Rudolfa Slabu v časopise Kaktusy 2017 – Špeciál 1 na strane 15, že sa pravdepodobne jedná o prírodný hybrid medzi Oreocereus celsianus a Lobivia ferox s názvom Oreobivia. Som nesmierne šťastný, že som sa po toľkých rokoch dozvedel niečo o rastlinách, ktoré boli pre mňa záhadné.
Údaje o rastline: Vek vychádza z textu. Výška stonku 180 mm, hrúbka ±80 mm, rebier 11, areola oválna, plstnatá ± 9/4 mm, okrajové t
ŕne ±12 – dlžky ±15 mm, stredové 4 – dĺžky najviac ±50 mm, najdlhší smerujúci do strán. Ešte nikdy nezakvitla.
Po tom všetkom som si dal záväzok,
že sa budem príkladne starať o spomínanú rastlinu, aby mi zakvitla a aby som mohol moje vedomosti doplniť o kvet.

Slia
č, 07/2017
„Kabezza anciana“ – detail vytrněného temene
Ad „Kabezza anciana“ alias Oreobivia

Horúce letné dni mi nedovoľujú pracovať vonku a už vôbec nie v skleníku. Vraciam sa späť k mojej úvahe a snažil som sa porovnať prípadné „rodičovské páry” uvažovaného prírodného hybridu. Ak odmyslím na oeocereuse biele vlasy, tak som veľmi blízko k obrázku, ktorý som uviedol v úvahe.
Problém je v tom, že môj oreocereus má okolo 40 rokov, výšku má 95 cm, je celé leto umiestnený voľne v záhrade, doteraz bez kvitnutia. Ak si zoberiem pre porovnanie druhú stránku predpokladaného rodiča, Lobivia ferox, nenachádzam nič spolčného s mojou „kabezzou”. Ak porovnám štatistické údaje všetkých troch rastlín, pripadá mi málo pravdepodobné, že ide o prírodný hybrid, ktorý by mal súvisieť.

Lobivia

Počet rebier 18
Tŕny - Stredové 4, najdhší 70 mm, farba hnedočierna
Okrajové ±9, najdlhší 100 mm, farba hnedočierna
Výška 120 mm, najväčší priemer 100 mm
Vek - cca 5 rokov
Lobivia ferox – jeden z předpokládaných rodičů
Oreocereus celsianus – druhý z předpokládaných rodičů
Oreocereus
Počet rebier 12
Tŕny - Stredové 1, najdlhší 40 mm, farba hnedočervená
Okrajové ±8, najdhší 20 mm, farba hnedočervená, biele vlasy
Výška - 950 mm, najväčší priemer 100 mm
Vekv- cca 40 rokov

„Kabezza”
Počet rebier 11
Tŕny - Stredové 4, najdlhší 50 mm, farba hnedočervená
Okrajové ±12, najdhší 15 mm, farba hnedočervená
Výška - 180 mm, najväčší priemer 80 mm
Vek - cca 40 rokov

Mňa najviac zaráža pri rovnakom veku veľkosť posledných dvoch porovnávaných rastlín a chýbajú mi znaky L. ferox a kvety. Aj keď pripustím možnosti účelovej a zázračnej prírody, musím pripustiť, že ide v prípade „Kabezzy”o niečo iné ako uvádzaný hybrid, pričom nespochybňujem spomínanú rastlinu v prírode.
Tŕne kaktusov

Pre nás pestovate
ľov kaktusov tŕne sú dôležitým orgánom. V nás vzbudzuje obdiv a vytvára tajomný poznatok pri ich pestovaní. Ani si neuvedomujeme, že v skutočnosti sa jedná o metamorfózu listov. Z morfologickej terminológie ide o nepravý tŕn nevytvorený z drevnatej časti. Pokiaľ pestujeme listnaté rastliny vieme, že dokážu prijímať vodu i cez listy, čo využívame. Ako je to s tŕnmi u kaktusov?
Pokúsim sa cez obrázky dokáza
ť, že aj kaktusy cez tŕne dokážu prijímať vodu.
Ferocactus acanthodes var. lecontei, ako i Echinocactus polycephalus pochádzajú zo semien AM z Californie, San Bernardino Co., z okolia Barstow. Ide o Mojavskú púšť – suchú
Stacks Image 100
Ferocactus acanthodes var. lecontei – na str. 9 během dne a s trny zbarvenými ranní rosou
Na další stránce
Echinocactus polycephalus během dne
Stacks Image 107
oblasť, i napriek tomu nielen tieto, ale aj iné druhy sa tu nachádzajú a prosperujú.
Dva zábery na semená
če uvedených druhov dokazujú, že ich tŕne v suchom stave (počas dňa) a po rannej rose (ráno) reagujú na vlahu a ich tŕne sú živé na celej rastline, nielen počas rastu. Tým sa dá vysvetliť, ako prežívajú rastliny v púšti a dosahujú mohutné rozmery. Čím väčšia rastlina, tým viac tŕnov a tým väčší ich povrch. Pokiaľ sa budeme pozerať na naše rastliny, mali by sme si uvedomiť, že ich tŕne sú premenené listy a tento fakt rozumne využívali v prospech našich rastlín. Aj tu platí zásada “Všetko s mierou”.

August 2017
Gabriel Vereš
Echinocactus polycephalus s trny zbarvenými ranní rosou
Stacks Image 134
Nová skúsenosť…
Stáva sa, že keď si myslíme, že už vieme skoro všetko, vznikne nečakaná situácia, ktorá tézu vyvráti. Mne sa to stalo po zime 2017.
Mám
Cleistocactus stausii v. fricii, ktorá sa v prírode nachádza v Bolívii. Semená sme získali v Krúžku kaktusárov pri VŠP v Nitre od firmy Sucaflor. Rastlina rástla a rástla, najprv bola v skleníku. Potom už iba vonku, alebo na lodžii, lebo sa už nikde nezmestila. Zimovať som musel v byte blízko lodžiových dverí. Prišlo nato, že už sa do bytu nezmestila, tak som si povedal, že už ju nebudem dávať na zimu do bytu. Rozhodol som sa nechať ju cez zimu na lodžii s tým, že som počítal, že mi zamrzne. Aby sa mi naraz po zamrznutí nezložila na ostatné rastliny zimované na lodžii, tak som ju priviazal k latkám dlhým jeden meter po celej dĺžke. Takto by sa musela po zamrznutí skladať postupne po metri od hora dole.
Cez zimu som ju nechodil pozerať, počítal som s najhorším. Je ťažké vidieť “umierať “obľúbenú rastlinu.
Zima bola u nás krutá, lebo trvala dlho. Z rastlín, ktoré som zimoval na lodžii mnohé neprežili. Najviac som ľutoval niekoľko zo sklerokaktusov, ale i krásne dva trsy
P. nigrispinus. Jedna úplne odišla, druhá namrzla na horných partiách stonkov. Na moje veľké prekvapenie môj cleistokaktus nezamrzol, neposkladal sa ako komín po odstrele. Naopak, nasadil obrovské množstvo kvetov po celej dĺžke a vykvitol.
Táto skúsenosť je pre mňa nevysvetlitelná. Takéto rastliny majú v strede kruhový mriežkovaný cievny zväzok, po čase zdrevnatelý. Epidermis je porastený hustým otŕnením, ostatnú časť rastliny tvorí mäkká, riedko konzistentná štruktúra. Tým je evidentné, že ide o malé množstvo sušiny v stonke.
Ak som si myslel, že už poznám rozsah mrazuvzdorných rastlín z prírody, tak táto príhoda ma z toho vyviedla. Teória musí ísť bokom!

Gabriel Vereš
Sliač Jún 2018



Text k obrázku:
Časť rastliny
Cleistocactus stausii v. fricii