Môžeme si zahrať na detektívov pri názve Sclerocactus parviflorus. Názov znamená menší, drobnejší kvet. Od čoho bol považovaný za menší, či drobnejší kvet? Skúsme porovnať. V roku 1941 Clov. et Jott. popísali S. parviflorus z oblasti Grand Canyonu. V tom čase už boli známé nasledovné druhy ako Echinocactus: E. polyancistrus Engelm. et Bigel. 1857, E. whipplei Engelm. 1857, E. whipplei var. spinosior Engelm. 1863, E. pubispinus Engelm. 1863, E. glaucus Purp. 1895. Všetky uvedené druhy majú takmer porovnateľné veľkosti kvetov okrem S. polyancistrus. Úvaha mohla byť taká, že kvet bol menší od spomínaného druhu? Je to viac ako pravdepodobné. Neskoršie nálezy ukázali, že existujú dve skupiny S. parviflorus. S menším a väčším kvetom. Tie posledné dosahujú ešte väčšie kvety ako je to u S. polyancistrus. Je to ďalší príklad, čo popis jednej rastliny spôsobí v názvosloví a v praxi.
Ak už hovoríme o sklerokaktusoch, chcel by som upozorniť na to, že síce ich kultivácia je dosť komplikovaná, ale nie je o nič viac komplikovaná ako u ostatných druhov z iných rodov s tvrdou testou. Počúvam, že sa so sklerokaktusmi neoplatí zaoberať, lebo je to príliš zložité a ťažké. Nie je to celá pravda. Pri presádzaní väčších rastlín nachádzam semenáčiky okolo matečných rastlín. Ani neviem ako mohli a z čoho semená vyklíčiť pri takých malých zálievkach. Semenáče sú silné, s dlhými zdravými koreňmi. Je evidentné, že potrebujú hlbší kvetináč a pochopiteľne opatrnú zálievku v pravý čas. U mňa je všeobecne známe, že sa chcem priblížiť k pravokorennej kultúre. Často prichádza do úvahy zrezanie vrúbľovanej rastliny z podložky a spravokorenenie. Rezať treba tak, aby sme sa dostali do oblasti, kde nie je zdrevnatelá časť stonky. Robí sa to potom, čo rastlina bola dôkladne zaliata. Reznú plochu ošetríme nejakým zásypom, aby nedošlo k rýchlemu vysušeniu rastliny a k infekcii. Netrvá dlho a objavia sa čakacie (sekundárne) korienky. Ak budeme trpezliví a nebudeme chcieť za každú cenu popoháňať takúto rastlinu, získame rastlinu pravokorennú. Problém je v tom, že bude chýbať kôlovitý koreň, ktorý drží a ukotvuje rastlinu v substráte. Toto je evidentné u druhov, ktoré dorastajú do vyšších rozmerov. Jednoznačne vyššiu hodnotu má pravokorenná rastlina, pri ktorej aj keď nezalejeme nič sa nestane. Naproti tomu, ak nezalejeme vrúbľovanú rastlinu, odíde nám podložka, prinajmenšom nebude mať dosť síl na kvitnutie a vytvorenie semien.
Ak už hovoríme o sklerokaktusoch, chcel by som upozorniť na to, že síce ich kultivácia je dosť komplikovaná, ale nie je o nič viac komplikovaná ako u ostatných druhov z iných rodov s tvrdou testou. Počúvam, že sa so sklerokaktusmi neoplatí zaoberať, lebo je to príliš zložité a ťažké. Nie je to celá pravda. Pri presádzaní väčších rastlín nachádzam semenáčiky okolo matečných rastlín. Ani neviem ako mohli a z čoho semená vyklíčiť pri takých malých zálievkach. Semenáče sú silné, s dlhými zdravými koreňmi. Je evidentné, že potrebujú hlbší kvetináč a pochopiteľne opatrnú zálievku v pravý čas. U mňa je všeobecne známe, že sa chcem priblížiť k pravokorennej kultúre. Často prichádza do úvahy zrezanie vrúbľovanej rastliny z podložky a spravokorenenie. Rezať treba tak, aby sme sa dostali do oblasti, kde nie je zdrevnatelá časť stonky. Robí sa to potom, čo rastlina bola dôkladne zaliata. Reznú plochu ošetríme nejakým zásypom, aby nedošlo k rýchlemu vysušeniu rastliny a k infekcii. Netrvá dlho a objavia sa čakacie (sekundárne) korienky. Ak budeme trpezliví a nebudeme chcieť za každú cenu popoháňať takúto rastlinu, získame rastlinu pravokorennú. Problém je v tom, že bude chýbať kôlovitý koreň, ktorý drží a ukotvuje rastlinu v substráte. Toto je evidentné u druhov, ktoré dorastajú do vyšších rozmerov. Jednoznačne vyššiu hodnotu má pravokorenná rastlina, pri ktorej aj keď nezalejeme nič sa nestane. Naproti tomu, ak nezalejeme vrúbľovanú rastlinu, odíde nám podložka, prinajmenšom nebude mať dosť síl na kvitnutie a vytvorenie semien.
Zhora:
Pravokorenný Sclerocactus parviflorus
Sclerocactus wetlandicus s čakacími koreňmi
Pravokorenný Sclerocactus parviflorus
Sclerocactus wetlandicus s čakacími koreňmi