Rok triglochidiatusu
Zahrnout do: mrazuvzdorné kaktusy
Kaktusy 2007, č. 4
Ak by sa robil čínsky kalendár podľa znamenia kaktusov, určite by patril rok 2007 pre znamenie Echinocereus triglochidiatus. Dlhodobo sledujem, ako sa chovajú rastliny, ktoré patria do podrodu (subgenus) Triglochidiati, do okruhu E. triglochidiatus. Moje sledovania sa týkajú rastlín pestovaných v celoročnej voľnej kultúre, teda na skalke.
E. arizonicus subsp. nigrihorridispinus, Hidalgo Co, NM
Už spomínaný rok bude určite patriť medzi roky, kde sa lámali takmer všetky rekordy týkajúce sa maximálnych teplôt. Nepamätám sa na podobný rok, ale z histórie Zeme takýto rok nič neznamená. Neznamená ani z pohľadu jednej generácie – teda ľudského života.
E. coccineus subsp. coccineus, Los Alamos Co, NM
Zima voči iným rokom bola mierna. Ešte sa nikdy nestalo, aby som v januári rýľoval záhradu pre založenie nového trávnika. Rozhodol som sa preto, že nebol sneh a nemohol som behať na mojich obľúbených bežkách. Najnižšia teplota u nás v januári bola –11 °C, vo februári dokonca –4 °C, v marci –5 °C. Zato po odkvitnutí ovocných stromov za jeden deň pri –8 °C všetko zamrzlo a nezostalo žiadne ovocie. Predčasná jar urobila svoje, horúce leto tiež. Za týchto okolností boli „pomýlené″ aj kaktusy. Kvitli, ale nebolo to také spontánne ako po iné roky. Niektoré skalničky nekvitli vôbec. Azda iba opuncie si tradične užívali.
E. coccineus subsp. rosei, Otero Co, NM
Vrátim sa už k spomínanému okruhu rastlín. V mojich podmienkach sa stáva pravidlom, že iba raz cca za päť rokov dokážem opeliť E. triglochidiatus pri kvitnutí. Raz je málo kvetov, lebo sa puky zatiahnu a nestretnú sa kvety dvojíc pre opelenie. Inokedy sa nevytvorí zrelý peľ, alebo ho dážď odplaví. Niekedy je blizna deformovaná, alebo chýbajú peľnice. Tento rok bol ten pravý. Kvitlo množstvo rastlín, peľu bolo až-až. Po opelení zostalo množstvo plodov, aj po tom, čo si na nich slimáky pochutnali. Z toho vyplýva isté poučenie. Takéto podmienky vyhovujú najm ä rastlinám z okruhu E. triglochidiatus – to je ten spomínaný rok, jeden z piatych. To isté sa dá povedať aj o rastlinách zimovaných v studenom skleníku – teda bez vykurovania. Aj tam kvitli už menšie rastliny, ktoré zakvitli neplánovane po prvý raz a tým si zachránili svoju existenciu, lebo mali byť použité ako podložky.
Určite to nebolo posledný raz, že sme zažili podobné podmienky. Hovorí sa o globálnom otepľovaní a súvislosti s tým sa spomínajú v médiách aj úsmevné dövody. Príroda má svoje pravidlá a každý zásah do nej sa vracia v podobe primeranej reakcie. Pravidlom však zostávajú neustále sa opakujúce pochody otepľovania a ochladzovania Zeme.
E. coccineus subsp. roemeri. Kvitol postupne s 50 kvetmi
Ak by sa robil čínsky kalendár podľa znamenia kaktusov, určite by patril rok 2007 pre znamenie Echinocereus triglochidiatus. Dlhodobo sledujem, ako sa chovajú rastliny, ktoré patria do podrodu (subgenus) Triglochidiati, do okruhu E. triglochidiatus. Moje sledovania sa týkajú rastlín pestovaných v celoročnej voľnej kultúre, teda na skalke.
E. arizonicus subsp. nigrihorridispinus, Hidalgo Co, NM
Už spomínaný rok bude určite patriť medzi roky, kde sa lámali takmer všetky rekordy týkajúce sa maximálnych teplôt. Nepamätám sa na podobný rok, ale z histórie Zeme takýto rok nič neznamená. Neznamená ani z pohľadu jednej generácie – teda ľudského života.
E. coccineus subsp. coccineus, Los Alamos Co, NM
Zima voči iným rokom bola mierna. Ešte sa nikdy nestalo, aby som v januári rýľoval záhradu pre založenie nového trávnika. Rozhodol som sa preto, že nebol sneh a nemohol som behať na mojich obľúbených bežkách. Najnižšia teplota u nás v januári bola –11 °C, vo februári dokonca –4 °C, v marci –5 °C. Zato po odkvitnutí ovocných stromov za jeden deň pri –8 °C všetko zamrzlo a nezostalo žiadne ovocie. Predčasná jar urobila svoje, horúce leto tiež. Za týchto okolností boli „pomýlené″ aj kaktusy. Kvitli, ale nebolo to také spontánne ako po iné roky. Niektoré skalničky nekvitli vôbec. Azda iba opuncie si tradične užívali.
E. coccineus subsp. rosei, Otero Co, NM
Vrátim sa už k spomínanému okruhu rastlín. V mojich podmienkach sa stáva pravidlom, že iba raz cca za päť rokov dokážem opeliť E. triglochidiatus pri kvitnutí. Raz je málo kvetov, lebo sa puky zatiahnu a nestretnú sa kvety dvojíc pre opelenie. Inokedy sa nevytvorí zrelý peľ, alebo ho dážď odplaví. Niekedy je blizna deformovaná, alebo chýbajú peľnice. Tento rok bol ten pravý. Kvitlo množstvo rastlín, peľu bolo až-až. Po opelení zostalo množstvo plodov, aj po tom, čo si na nich slimáky pochutnali. Z toho vyplýva isté poučenie. Takéto podmienky vyhovujú najm ä rastlinám z okruhu E. triglochidiatus – to je ten spomínaný rok, jeden z piatych. To isté sa dá povedať aj o rastlinách zimovaných v studenom skleníku – teda bez vykurovania. Aj tam kvitli už menšie rastliny, ktoré zakvitli neplánovane po prvý raz a tým si zachránili svoju existenciu, lebo mali byť použité ako podložky.
Určite to nebolo posledný raz, že sme zažili podobné podmienky. Hovorí sa o globálnom otepľovaní a súvislosti s tým sa spomínajú v médiách aj úsmevné dövody. Príroda má svoje pravidlá a každý zásah do nej sa vracia v podobe primeranej reakcie. Pravidlom však zostávajú neustále sa opakujúce pochody otepľovania a ochladzovania Zeme.
E. coccineus subsp. roemeri. Kvitol postupne s 50 kvetmi
