Echinocereus chloranthus var. roseiflorus Ito nom. nud.?
Zahrnout do: mrazuvzdorné kaktusy
Kaktusy 2004, č. 3
Keď som do svojej knihy zaradil obrázok s takýmto pomenovaním, sľúbil som, že napíšem pár riadkov na vysvetlenie. Keďže som sa k tomu dostal až teraz, tak svoj sľub plním trochu oneskorene.
Ak sa pustíme do štúdia okolo E. chloranthus (Engelmann) hort. F. A. Haage a jeho variet, tak zistíme, že po celý čas od popisu až doteraz boli domnienky o tom, že sa jedná o blízko príbuzný druh k E. viridiflorus Engelmann, preto ich vzťah bolo potrebné riešiť najbližším taxonomickým stupňom druhu. Je to aj pochopiteľné, lebo E. viridiflorus bol popísaný Engelmannom v roku 1848 a E. chloranthus v roku 1859. Tak sa môžeme stretnúť s E. viridiflorus var. chloranthus (Engelmann) Backeberg (1960), E. viridiflorus forma chloranthus (Engelmann) Krainz (1967), E. viridiflorus subsp. chloranthus (Engelmann) N. P. Taylor (1997). Z úsporných dôvodov už ani nespomínam súvisiace názvy variet. Keď som išiel ďalej a hľadal niečo, čo súvisí s príbuzenským druhom, ktorý má kvet ružový, alebo červený, zistil som, že nie je veľa možností. Preto uvádzam ešte tri heslá bez platného popisu. E. viridiflorus var. rubra a E. viridiflorus var. ruberissima od A. V. Friča, ktoré doviezol z cesty do Nového Mexika. Uverejnené boli v roku 1924 v „Kaktusy, sukulenty a jejich pěstění″. Tretím je E. chloranthus var. roseiflorus Ito nom. nud. (1981), o čom bude reč v tomto článku. Pokiaľ prvé dve heslá pravdepodobne súvisia s farbou otŕnenia, ten posledný má vyjadrovať farbu kvetu.
Rozdiely medzi E. viridiflorus a E. chloranthus sú v tvare tela, v kvete, vo vytŕnení a predovšetkým vo výskyte. Pokiaľ ten prvý má menší vzrast, telo guľovité až mierne predĺžené, kvet v dolnej časti tela, o priemere do 30 mm, dĺžky do 30 mm, farby prelínajúcej sa medzi žltou a zelenou, ten druhý má telo valcovité, vščšieho vzrastu, kvety v hornej časti tela o priemere do 25 mm, dĺžky do 30 mm, viac farebné, od tmavo zelenej cez červenavú až hnedú s rôznou farbou okraja okvetných lístkov, kvety sa iba čiastočne otvárajú, otŕnenie dlhšie, početnejšie a farebnejšie. Ich areály výskytu sa nestretávajú. E. viridiflorus zasahuje vysoko až do Wyomingu, preto zástupcovia znášajú v kultúre tvrdšie podmienky voľnej kultúry.
Pred niekoľkými rokmi som dostal semená z Oklahomy od priateľa. Boli bez názvu, malo sa jednať o zmes mrazuvzdornych na podpníky. Po výseve mi vzišlo veľké množstvo semenáčov a ja som mal radosť z toho, že budem mať dobré podpníky. Keď som ich sledoval, bol som presvedčený, že sa jedná o E. viridiflorus, aspoň tak vyzerali. Niektoré, tak ako to u nich chodí, skoro zakvitli a potvrdili môj dohad. Ja som začal veselo vrúbľovať. U podpníkov z E. viridiflorus sa často stáva, že po navrúbľovaní ešte podpník zakvitne. Raz som zbadal u jedného podpníka kvet s krásnou ružovou farbou. Bolo to pre mňa prekvapivé a nepochopiteľné. Dôsledkom toho bolo to, že som zastavil vrúbľovanie s tým, že musím zhodnotiť ostatné podpníky a počkať si na kvety. Takto sa mi podarilo odhaliť ešte 5 kusov ružovo kvitnúcich „viridiflorusov″. Ich kvety boli takmer zhodné.
Rastlina na obrázku sa v mladosti podobá na nerozoznanie od E. viridiflorus. V neskoršom období rastliny vytvárajú krátke stredové tŕny, čím sa podobnosť ešte zvýrazňuje. Kvety sú na rozdiel od E. viridiflorus i E. chloranthus vščšie, jednofarebné v ružovej farbe a otvárajú sa na široko, preto ich priemer je 4 cm, dĺžka 5 cm, blizna bledo zelená, tyčinky biele, peľnice svetlo žlté, kvetná rúrka riedko otŕnená. Zatiaľ neboli vysadené do celoročnej voľnej kultúry i napriek tomu, že vydržali podmienky zimovania bez kúrenia v skleníku od výsevu až doteraz.
V monografii Echinocereus od W. Blum–M. Lang–W. Rischer–J. Rutow (2000) sa nachádza zmienka názvu v nadpise ako synonymum E. chloranthus subsp. chloranthus. Tu mi už niečo nehrá. Pokiaľ je tomu tak, tak pri opise kvetu E. chloranthus subsp. chloranthus mala by byť zmienka aj o ružovej farbe kvetu. Ak neúplný názov uvedený Itom E. chloranthus var. roseiflorus nom. nud. naznačuje niečo nové, žiada sa urobiť nový platný popis i s platným názvom.
Bez ohľadu na to, čo je správne, a kde je pravda, rastliny na obrázku dokazujú, že sa jedná o veľmi zaujímavé a pekné rastliny, ktoré sa v dobe kvetu vynímajú tak medzi E. viridiflorus, ako i E. chloranthus.
Keď som do svojej knihy zaradil obrázok s takýmto pomenovaním, sľúbil som, že napíšem pár riadkov na vysvetlenie. Keďže som sa k tomu dostal až teraz, tak svoj sľub plním trochu oneskorene.
Ak sa pustíme do štúdia okolo E. chloranthus (Engelmann) hort. F. A. Haage a jeho variet, tak zistíme, že po celý čas od popisu až doteraz boli domnienky o tom, že sa jedná o blízko príbuzný druh k E. viridiflorus Engelmann, preto ich vzťah bolo potrebné riešiť najbližším taxonomickým stupňom druhu. Je to aj pochopiteľné, lebo E. viridiflorus bol popísaný Engelmannom v roku 1848 a E. chloranthus v roku 1859. Tak sa môžeme stretnúť s E. viridiflorus var. chloranthus (Engelmann) Backeberg (1960), E. viridiflorus forma chloranthus (Engelmann) Krainz (1967), E. viridiflorus subsp. chloranthus (Engelmann) N. P. Taylor (1997). Z úsporných dôvodov už ani nespomínam súvisiace názvy variet. Keď som išiel ďalej a hľadal niečo, čo súvisí s príbuzenským druhom, ktorý má kvet ružový, alebo červený, zistil som, že nie je veľa možností. Preto uvádzam ešte tri heslá bez platného popisu. E. viridiflorus var. rubra a E. viridiflorus var. ruberissima od A. V. Friča, ktoré doviezol z cesty do Nového Mexika. Uverejnené boli v roku 1924 v „Kaktusy, sukulenty a jejich pěstění″. Tretím je E. chloranthus var. roseiflorus Ito nom. nud. (1981), o čom bude reč v tomto článku. Pokiaľ prvé dve heslá pravdepodobne súvisia s farbou otŕnenia, ten posledný má vyjadrovať farbu kvetu.
Rozdiely medzi E. viridiflorus a E. chloranthus sú v tvare tela, v kvete, vo vytŕnení a predovšetkým vo výskyte. Pokiaľ ten prvý má menší vzrast, telo guľovité až mierne predĺžené, kvet v dolnej časti tela, o priemere do 30 mm, dĺžky do 30 mm, farby prelínajúcej sa medzi žltou a zelenou, ten druhý má telo valcovité, vščšieho vzrastu, kvety v hornej časti tela o priemere do 25 mm, dĺžky do 30 mm, viac farebné, od tmavo zelenej cez červenavú až hnedú s rôznou farbou okraja okvetných lístkov, kvety sa iba čiastočne otvárajú, otŕnenie dlhšie, početnejšie a farebnejšie. Ich areály výskytu sa nestretávajú. E. viridiflorus zasahuje vysoko až do Wyomingu, preto zástupcovia znášajú v kultúre tvrdšie podmienky voľnej kultúry.
Pred niekoľkými rokmi som dostal semená z Oklahomy od priateľa. Boli bez názvu, malo sa jednať o zmes mrazuvzdornych na podpníky. Po výseve mi vzišlo veľké množstvo semenáčov a ja som mal radosť z toho, že budem mať dobré podpníky. Keď som ich sledoval, bol som presvedčený, že sa jedná o E. viridiflorus, aspoň tak vyzerali. Niektoré, tak ako to u nich chodí, skoro zakvitli a potvrdili môj dohad. Ja som začal veselo vrúbľovať. U podpníkov z E. viridiflorus sa často stáva, že po navrúbľovaní ešte podpník zakvitne. Raz som zbadal u jedného podpníka kvet s krásnou ružovou farbou. Bolo to pre mňa prekvapivé a nepochopiteľné. Dôsledkom toho bolo to, že som zastavil vrúbľovanie s tým, že musím zhodnotiť ostatné podpníky a počkať si na kvety. Takto sa mi podarilo odhaliť ešte 5 kusov ružovo kvitnúcich „viridiflorusov″. Ich kvety boli takmer zhodné.
Rastlina na obrázku sa v mladosti podobá na nerozoznanie od E. viridiflorus. V neskoršom období rastliny vytvárajú krátke stredové tŕny, čím sa podobnosť ešte zvýrazňuje. Kvety sú na rozdiel od E. viridiflorus i E. chloranthus vščšie, jednofarebné v ružovej farbe a otvárajú sa na široko, preto ich priemer je 4 cm, dĺžka 5 cm, blizna bledo zelená, tyčinky biele, peľnice svetlo žlté, kvetná rúrka riedko otŕnená. Zatiaľ neboli vysadené do celoročnej voľnej kultúry i napriek tomu, že vydržali podmienky zimovania bez kúrenia v skleníku od výsevu až doteraz.
V monografii Echinocereus od W. Blum–M. Lang–W. Rischer–J. Rutow (2000) sa nachádza zmienka názvu v nadpise ako synonymum E. chloranthus subsp. chloranthus. Tu mi už niečo nehrá. Pokiaľ je tomu tak, tak pri opise kvetu E. chloranthus subsp. chloranthus mala by byť zmienka aj o ružovej farbe kvetu. Ak neúplný názov uvedený Itom E. chloranthus var. roseiflorus nom. nud. naznačuje niečo nové, žiada sa urobiť nový platný popis i s platným názvom.
Bez ohľadu na to, čo je správne, a kde je pravda, rastliny na obrázku dokazujú, že sa jedná o veľmi zaujímavé a pekné rastliny, ktoré sa v dobe kvetu vynímajú tak medzi E. viridiflorus, ako i E. chloranthus.
