Nie je zima ako zima
Zahrnout do: mrazuvzdorné kaktusy
Kaktusy 1998, č. 4
Ak som v mojom článku, ktorý bol uverejnený v časopise Kaktusy 1/98, súhlasil s tými, ktorí tvrdili, že zima 1996/97 bola tvrdá a neobyčajná, tak musím povedať, že zima 1997/98 bola mierná a dovolím si tvrdiť, že najmiernejšia na akú sa pamätám.
Považujem za úžitočné uviesť okolnosti tejto zimy tak, ako sa udiali na mojej skalke. Zameral som sa hlavne na sledovanie kaktusov s čiastočnou reguláciou zrážok počas celej zimy tak, aby mali pravidelný príjem zrážok. Opäť som zaznamenal najnižšie teploty v období od príchodu mrazov až po ich skončenie a vyšlo mi, že bolo iba 88 mrazových dní, čo je o 47 menej ako minulý rok. Nástup mrazov bol oveľa skôr (26. októbra) a ukončenie neskôr (1. apríla). Teplotné minimum iba –16°C voči –24°C v minulom roku. Celú zimu sa striedali mierne chladné obdobia s oteplením. Ak som počas celej zimy čakal na snehovú pokrývku, ktorá by vydržala aspoň v období najväčších mrazov, tak som čakal márne. Žiaľ, po každom snežení sa sneh rýchlo rozpúšťal a tak počas celej zimy mali moje kaktusy na skalke korene v mokrej zemi. Povrch sa presušil krátkodobe až v druhej polovici mesiaca apríl, pričom pod povrchom zostala pôda vlhká i naďalej. Tým sa splnila jedna z podmienok, ktoré sú potrebné pre rast - voda. Bol som zvedavý, čo to s mojími kaktusmi na skalke urobí a sledoval som hlavne niektoré z rodu Pediocactus, o ktorých sa často tvrdí, že rastú i v zimnom období po oteplení. Musím konštatovať, že toto tvrdenie nemôžem potvrdiť.
Rastliny z okruhu P. simpsonii (Engelmann) Britton et Rose zahájili rast tým, že vytvorili na temeni plsť, v ktorej sa objavili puky. Ku kvitnutiu došlo až v druhej polovici mesiaca apríl a náväzne na to došlo k intenzívnemu rastu a bohatej násade nových trnov. Teda rast až na jar a nie v zime. P. knowltonii L. Benson nasadil puky o niečo skôr, i keď ku kvitnutiu došlo približne v rovnakom období. Pre mňa bolo veľkým prekvapením to, že niekoľko rastlín P. simpsonii SB 871 (Albany Co, WY), ktoré minulé roky kvitli bohato, teraz nenasadili ani jeden jediný puk a začali rásť spolu s ostatnými. Moje vysvetlenie nehľadám v zime, ale v tom, že som na jeseň dopĺňal zeminu na tom mieste skalky a k tomu som použil skrývku z dolomitov, ktorá obsahuje predsa len dosť vápnika. V tomto prípade sa jednalo evidentne o chlorózu z prebytku vápnika a všetko čo s tým súvisí. Spomínané rastliny žijú v prírode v oblasti, kde je reakcia pôdy neutrálna až mierne kyslá bez prítomnosti vápnika. V takýchto podmienkach rastie i P. nigrispinus Hochstätter. Rastlina HK 1203 (Kittitas Co, WA) na vlastných koreňoch bola celú zimu úplne zošuverená i napriek dostatku vlhkosti. Začiatok vegetácie som u nej zaevidoval až začiatkom mája. Tieto skutočnosti potvrdzujú to, že je potrebné poznať pôvod rastlín, aby sme vedeli pripraviť správnu skladbu zemín pre jednotlivé rastliny.
Escobaria missouriensis – forma, ktorá sa často uvádza ako var. robustior
Podľa môjho názoru kaktusy z okruhu P. bradyi L. Benson, teda P. despainii Welsh et Goodrich a P. winkleri Heil nie sú vhodné pre volnú kultúru s priamým vysadenením na skalku bez krytu, nakoľko pri väčšej vlhkosti v období dažďov na jar i v priebehu roka dochádza k nadmernému napitiu a k praskaniu tiel. Stalo sa to u niekoľkých rastlín a týka sa to pravokorenných i naštepených rastlín. To môže mať za následok infekciu a uhynutie. Tento jav je pochopiteľný, lebo na ich stanovišti je zrážok oveľa menej.
Echinocereus reichenbachii var. caespitosus – viachlavá rastlina odnožujúca odspodu
Všetky ostatné rastliny rodov Echinocereus, Escobaria či Opuntia prežili zimu v uvedených podmienkach bez problémov a nie je potrebné sa o tom rozširovať. Násada kvetov bola porovnateľná s minulým rokom. Menšie odlišnosti neboli podstatné.
Echinocereus triglochidiatus var. melanacanthus rastúca trsovito, vďačný objekt pre fotografovanie
Po zime nasledovalo jarné obdobie, ktoré malo taktiež vplyv na násadu kvetov a kvitnutie. Zrážkové obdobie v apríli nepôsobí kladne na násadu kvetov a opelovanie u okruhu E. triglochidiatus Engelmann, preto doporučujem tieto rastliny podľa možnosti v tomto období prekryť pred dažďom. Ďalšie nebezpečné obdobie je okolo Medarda, keď už býva teplo a letné búrky spôsobujú dusno a pochopiteľne vlhko, alebo chladno s daždivým počasím. Tu sa môže stať, že niektoré rastliny citlivé na kombináciu voda–teplo sa po náhlom oteplení môžu „uvariť“, alebo niektorá odnož v trse odíde v dôsledku napršania do kvetných kalichov s následnou hnilobou. V tomto období dozrievajú semená pediokaktusov a stačí jedna búrka a zo semien nie je nič. Taktiež mravce s obľubou vyprázdňujú prasknuté plody tak rýchlo, že za pár mi-nút sa už nič nenájde. Proti tomu sa dá brániť tým, že sa povrch pôdy okolo rastlín posype granulovaný Basudin či Diazin. Uvedené daždivé obdobia dobre znášajú rastliny, ktoré pochádzajú z Oklahomy. V naších podmienkach sa môže stať, že za jeden deň naprší viac, ako za pol roka v domovine naších kaktusov.
Echinocereus triglochidiatus var. melanacanthus rastúca zatiaľ solitérne
Za zmienku stojí dopad tejto zimy na kaktusy pestované v skleníku bez vykurovania. Jedná sa o veľkú skupinu rastlín rodu Sclerocactus. Po tejto zime sa potvrdilo, že pre bohatú násadu kvetov týchto rastlín je výhodnejšia miernejšia zima. Dôkazom toho bolo oveľa väčšie množstvo kvitnúcich rastlín, ako minulý rok, včetne S. polyancistrus Britton et Rose.
Pediocactus simpsonii var. simpsonii – Chaffee Co., CO
Aj keď bola zima mierná, nepotvrdilo sa u žiad-ného zástupcu rodu Pediocactus, že rastie v zimnom období. Naopak potvrdilo sa, že pedio-kaktusy rastú u nás vo volnej kultúre v období, ktoré je z hľadiska výskytu v prírode pri-bližne zhodné. Patria medzi rastliny s intenzívnym rastom na jar v pomerne krátkom vegetačnom období. Regulované zimné zrážky nepôsobia škodlivo, ale sú skôr užitočné pre násadu pukov a kvitnutie. Už počas niekoľkých horúcich dní v období leta sa dokážu rýchlo zatiahnúť. Po ochladení a daždi sa opäť napijú, bez viditeľných znakov rastu. Násilné narušenie tohoto rytmu môže znamenať stratu rastliny.
Pediocactus simpsonii var. simpsonii – Sevier Co., UT
Záverom poznamenávam, že dve na seba naväzujúce zimy, ktoré boli svojsky odlišné od seba, pretože boli extrémne, potvrdili, že vybrané kaktusy môžu vo volnej kultúre v naších podmien-kach prežiť zimu na vlastných koreňoch bez väčších problémov. Viac sú ohrozené v jarnom, či letnom období. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti regulácia zrážok počas roka je opodstatnená.
Ak som v mojom článku, ktorý bol uverejnený v časopise Kaktusy 1/98, súhlasil s tými, ktorí tvrdili, že zima 1996/97 bola tvrdá a neobyčajná, tak musím povedať, že zima 1997/98 bola mierná a dovolím si tvrdiť, že najmiernejšia na akú sa pamätám.
Považujem za úžitočné uviesť okolnosti tejto zimy tak, ako sa udiali na mojej skalke. Zameral som sa hlavne na sledovanie kaktusov s čiastočnou reguláciou zrážok počas celej zimy tak, aby mali pravidelný príjem zrážok. Opäť som zaznamenal najnižšie teploty v období od príchodu mrazov až po ich skončenie a vyšlo mi, že bolo iba 88 mrazových dní, čo je o 47 menej ako minulý rok. Nástup mrazov bol oveľa skôr (26. októbra) a ukončenie neskôr (1. apríla). Teplotné minimum iba –16°C voči –24°C v minulom roku. Celú zimu sa striedali mierne chladné obdobia s oteplením. Ak som počas celej zimy čakal na snehovú pokrývku, ktorá by vydržala aspoň v období najväčších mrazov, tak som čakal márne. Žiaľ, po každom snežení sa sneh rýchlo rozpúšťal a tak počas celej zimy mali moje kaktusy na skalke korene v mokrej zemi. Povrch sa presušil krátkodobe až v druhej polovici mesiaca apríl, pričom pod povrchom zostala pôda vlhká i naďalej. Tým sa splnila jedna z podmienok, ktoré sú potrebné pre rast - voda. Bol som zvedavý, čo to s mojími kaktusmi na skalke urobí a sledoval som hlavne niektoré z rodu Pediocactus, o ktorých sa často tvrdí, že rastú i v zimnom období po oteplení. Musím konštatovať, že toto tvrdenie nemôžem potvrdiť.
Rastliny z okruhu P. simpsonii (Engelmann) Britton et Rose zahájili rast tým, že vytvorili na temeni plsť, v ktorej sa objavili puky. Ku kvitnutiu došlo až v druhej polovici mesiaca apríl a náväzne na to došlo k intenzívnemu rastu a bohatej násade nových trnov. Teda rast až na jar a nie v zime. P. knowltonii L. Benson nasadil puky o niečo skôr, i keď ku kvitnutiu došlo približne v rovnakom období. Pre mňa bolo veľkým prekvapením to, že niekoľko rastlín P. simpsonii SB 871 (Albany Co, WY), ktoré minulé roky kvitli bohato, teraz nenasadili ani jeden jediný puk a začali rásť spolu s ostatnými. Moje vysvetlenie nehľadám v zime, ale v tom, že som na jeseň dopĺňal zeminu na tom mieste skalky a k tomu som použil skrývku z dolomitov, ktorá obsahuje predsa len dosť vápnika. V tomto prípade sa jednalo evidentne o chlorózu z prebytku vápnika a všetko čo s tým súvisí. Spomínané rastliny žijú v prírode v oblasti, kde je reakcia pôdy neutrálna až mierne kyslá bez prítomnosti vápnika. V takýchto podmienkach rastie i P. nigrispinus Hochstätter. Rastlina HK 1203 (Kittitas Co, WA) na vlastných koreňoch bola celú zimu úplne zošuverená i napriek dostatku vlhkosti. Začiatok vegetácie som u nej zaevidoval až začiatkom mája. Tieto skutočnosti potvrdzujú to, že je potrebné poznať pôvod rastlín, aby sme vedeli pripraviť správnu skladbu zemín pre jednotlivé rastliny.
Escobaria missouriensis – forma, ktorá sa často uvádza ako var. robustior
Podľa môjho názoru kaktusy z okruhu P. bradyi L. Benson, teda P. despainii Welsh et Goodrich a P. winkleri Heil nie sú vhodné pre volnú kultúru s priamým vysadenením na skalku bez krytu, nakoľko pri väčšej vlhkosti v období dažďov na jar i v priebehu roka dochádza k nadmernému napitiu a k praskaniu tiel. Stalo sa to u niekoľkých rastlín a týka sa to pravokorenných i naštepených rastlín. To môže mať za následok infekciu a uhynutie. Tento jav je pochopiteľný, lebo na ich stanovišti je zrážok oveľa menej.
Echinocereus reichenbachii var. caespitosus – viachlavá rastlina odnožujúca odspodu
Všetky ostatné rastliny rodov Echinocereus, Escobaria či Opuntia prežili zimu v uvedených podmienkach bez problémov a nie je potrebné sa o tom rozširovať. Násada kvetov bola porovnateľná s minulým rokom. Menšie odlišnosti neboli podstatné.
Echinocereus triglochidiatus var. melanacanthus rastúca trsovito, vďačný objekt pre fotografovanie
Po zime nasledovalo jarné obdobie, ktoré malo taktiež vplyv na násadu kvetov a kvitnutie. Zrážkové obdobie v apríli nepôsobí kladne na násadu kvetov a opelovanie u okruhu E. triglochidiatus Engelmann, preto doporučujem tieto rastliny podľa možnosti v tomto období prekryť pred dažďom. Ďalšie nebezpečné obdobie je okolo Medarda, keď už býva teplo a letné búrky spôsobujú dusno a pochopiteľne vlhko, alebo chladno s daždivým počasím. Tu sa môže stať, že niektoré rastliny citlivé na kombináciu voda–teplo sa po náhlom oteplení môžu „uvariť“, alebo niektorá odnož v trse odíde v dôsledku napršania do kvetných kalichov s následnou hnilobou. V tomto období dozrievajú semená pediokaktusov a stačí jedna búrka a zo semien nie je nič. Taktiež mravce s obľubou vyprázdňujú prasknuté plody tak rýchlo, že za pár mi-nút sa už nič nenájde. Proti tomu sa dá brániť tým, že sa povrch pôdy okolo rastlín posype granulovaný Basudin či Diazin. Uvedené daždivé obdobia dobre znášajú rastliny, ktoré pochádzajú z Oklahomy. V naších podmienkach sa môže stať, že za jeden deň naprší viac, ako za pol roka v domovine naších kaktusov.
Echinocereus triglochidiatus var. melanacanthus rastúca zatiaľ solitérne
Za zmienku stojí dopad tejto zimy na kaktusy pestované v skleníku bez vykurovania. Jedná sa o veľkú skupinu rastlín rodu Sclerocactus. Po tejto zime sa potvrdilo, že pre bohatú násadu kvetov týchto rastlín je výhodnejšia miernejšia zima. Dôkazom toho bolo oveľa väčšie množstvo kvitnúcich rastlín, ako minulý rok, včetne S. polyancistrus Britton et Rose.
Pediocactus simpsonii var. simpsonii – Chaffee Co., CO
Aj keď bola zima mierná, nepotvrdilo sa u žiad-ného zástupcu rodu Pediocactus, že rastie v zimnom období. Naopak potvrdilo sa, že pedio-kaktusy rastú u nás vo volnej kultúre v období, ktoré je z hľadiska výskytu v prírode pri-bližne zhodné. Patria medzi rastliny s intenzívnym rastom na jar v pomerne krátkom vegetačnom období. Regulované zimné zrážky nepôsobia škodlivo, ale sú skôr užitočné pre násadu pukov a kvitnutie. Už počas niekoľkých horúcich dní v období leta sa dokážu rýchlo zatiahnúť. Po ochladení a daždi sa opäť napijú, bez viditeľných znakov rastu. Násilné narušenie tohoto rytmu môže znamenať stratu rastliny.
Pediocactus simpsonii var. simpsonii – Sevier Co., UT
Záverom poznamenávam, že dve na seba naväzujúce zimy, ktoré boli svojsky odlišné od seba, pretože boli extrémne, potvrdili, že vybrané kaktusy môžu vo volnej kultúre v naších podmien-kach prežiť zimu na vlastných koreňoch bez väčších problémov. Viac sú ohrozené v jarnom, či letnom období. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti regulácia zrážok počas roka je opodstatnená.
