Sclerocactus pubispinus (Engelmann) L. Benson forma s ružovým kvetom
Zahrnout do: mrazuvzdorné kaktusy
Kaktusy 2006, č. 3
Sclerocactus pubispinus je jeden z najobdivovanejších druhov medzi sklerokaktusmi. Je to tým, že v mladosti má svoje tŕne s charakteristickým páperistým povrchom, v neskoršom veku s hustými tŕňmi, ktoré na modrastom pozadí pokožky vytvárajú zvláštny efekt. Kvety sú žlté, lievikovité, s ružovými až hnedastými pásmi na vonkajších okvetných lístkoch. Kvitnutie prichádza veľmi skoro, možno aj preto je medzi pestovateľmi obľúbený. V kažédom prípade patrí medzi tie kaktusy, ktoré sú ozdobou každej zbierky.
Pred desiatimi rokmi Gerhard Haslinger z Rakúska našiel pri svojom poľnom výskume na niekoľkých lokalitách v štáte Utah rastliny, ktoré sa habitom podobali na S. pubispinus, farbou kvetu na S. spinosior. Lokalizácia bola v Millard Co., Scull Rock North, pod číslami GH 96/B07-05, GH 96/B07-08 a GH 96/B09-04. Nakoľko nález bol na rozhraní výskytu oboch druhov, jeho záver bol taký, že sa pravdepodobne jedná o prírodný hybrid. O dva roky neskôr spojil časť svojej cesty s cestou Adolfa Műhla, aby sa opäť mohli vybrať na spomínané lokality. Výsledkom ich snahy boli nové nálezy na miestach, kde ešte spomínaný taxon nikto nenašiel. Opäť našli rastliny, ktoré vyzerali tak, ako sa už spomínajú. Vzhľadom na to, že niektoré rastliny mali iba puky a neboli rozkvitnuté, nedalo sa presne určiť, aká bude farba kvetu, pretoée farba pukov u všetkých S. pubispinus je ružová.
Podarilo sa mi od A. Műhla získať pár semien z niekoľkých lokalít a s napëtím som čakal na prvé kvety. Prišlo to celkom skoro, pretože už malé semenáče S. pubispinus vedia zakvitnúť. V roku 2004 som mal prvé kvety, ale neboli dostatočne vyfarbené, a tak som až minulý rok zachytil kvety v plnej kráse. Po tejto udalosti som si začal viac všímať zástupcov S. pubispinus i S. spinosior. Na prvý pohľad je rozdiel v tvare tela, tŕňov a vo farbe kvetov. V popise S. pubispinus sú uvedené kvety s krémovo-žltými až svetloružovými okvetnými lístkami, s krémovou až žlto-zelenou nitkou, žlto-zelenou čnelkou a zeleno-žltou bliznou. S. spinosior by mal mať kvety s červeno-fialovými až purpurovými okvetnými lístkami, nitky červeno-fialové, ružové, alebo zeleno-žlté, čnelka ružová až červeno-fialová a blizna žltá. Preto tie úvahy o tom, že sa jedná o prírodný hybrid, kde sa telo podobá na S. pubispinus a kvet na S. spinosior.
Kvety ružovo kvitnúcich S. pubispinus majú tvar podobný, ako je u žlto kvitnúcich. Rozdiel je vo farbe okvetných lístkov, farbe čnelky, blizny a nitky. Z toho usudzujem, že ak sa jedná o prírodné hybridy, tak ich mám viac. O niektorých viem, o niektorých si myslím. Zákon prírody o zachovaní druhu má svoje mechanizmy, aby sa druhy v neporušenej prírode zachovali. Jeden z nich je, že hybridy nevytvárajú semená schopné ďalšieho rozmnožovania. V tomto prípade to nie je. Vytvorené semená sú klíčivé a dávajú podobné potomstvo svojich rodičov. Do úvahy prichádza niekoľko možností. V pôvodnom popise L. Bensona sa uvádza aj farba okvetných lístkov ružová – preto by ani nemuselo ísť o abnormalitu. Žiaľ rozdielnosti sú v zostávajúcich znakoch kvetu. Ak sa jedná o taxon, ktorý by mohol byť prechodom medzi dvomi druhmi so znakmi, ktoré sa zachovávajú v ďalších potomstvách, dá sa hovoriť o nižšej taxonomickej jednotke, prinajmenšom o forme. Podľa môjho názoru nevystačíme s tým, že sa jedná o prechodový taxon dvoch druhov. To si žiada dôsledný výskum nielen v teréne, ale aj v konštantných podmienkach. Nechcem robiť zo seba proroka, ale už pred časom som sa vyjadril, že podľa ružovej farby na vonkajších okvetných lístkoch sa dá predpokladať, že sa nájdu aj ružovo kvitnúce rastliny, teda aj s ružovými vnútornými okvetnými lístkami. Jedno ma však zaráža. Je dosť takých, ktorí sa za každú cenu snažia popísať všetko, čo sa trochu líši od ostatných druhov, prečo sa uvedené odlišnosti nezužitkovali?
Bez ohľadu na to, ako dopadne ružovo kvitnúci S. pubispinus, máme do činenia so zaujímavým taxonom, ktorý sa určite rozšíri a spestrí naše zbierky. V najhoršom prípade si budeme musieť prepísať štítky, ktorými označujeme rastliny v zbierke, ale rastliny, ktoré máme, nám naďalej budú prinášať radosť najmë v dobe kvitnutia.
Sclerocactus pubispinus je jeden z najobdivovanejších druhov medzi sklerokaktusmi. Je to tým, že v mladosti má svoje tŕne s charakteristickým páperistým povrchom, v neskoršom veku s hustými tŕňmi, ktoré na modrastom pozadí pokožky vytvárajú zvláštny efekt. Kvety sú žlté, lievikovité, s ružovými až hnedastými pásmi na vonkajších okvetných lístkoch. Kvitnutie prichádza veľmi skoro, možno aj preto je medzi pestovateľmi obľúbený. V kažédom prípade patrí medzi tie kaktusy, ktoré sú ozdobou každej zbierky.
Pred desiatimi rokmi Gerhard Haslinger z Rakúska našiel pri svojom poľnom výskume na niekoľkých lokalitách v štáte Utah rastliny, ktoré sa habitom podobali na S. pubispinus, farbou kvetu na S. spinosior. Lokalizácia bola v Millard Co., Scull Rock North, pod číslami GH 96/B07-05, GH 96/B07-08 a GH 96/B09-04. Nakoľko nález bol na rozhraní výskytu oboch druhov, jeho záver bol taký, že sa pravdepodobne jedná o prírodný hybrid. O dva roky neskôr spojil časť svojej cesty s cestou Adolfa Műhla, aby sa opäť mohli vybrať na spomínané lokality. Výsledkom ich snahy boli nové nálezy na miestach, kde ešte spomínaný taxon nikto nenašiel. Opäť našli rastliny, ktoré vyzerali tak, ako sa už spomínajú. Vzhľadom na to, že niektoré rastliny mali iba puky a neboli rozkvitnuté, nedalo sa presne určiť, aká bude farba kvetu, pretoée farba pukov u všetkých S. pubispinus je ružová.
Podarilo sa mi od A. Műhla získať pár semien z niekoľkých lokalít a s napëtím som čakal na prvé kvety. Prišlo to celkom skoro, pretože už malé semenáče S. pubispinus vedia zakvitnúť. V roku 2004 som mal prvé kvety, ale neboli dostatočne vyfarbené, a tak som až minulý rok zachytil kvety v plnej kráse. Po tejto udalosti som si začal viac všímať zástupcov S. pubispinus i S. spinosior. Na prvý pohľad je rozdiel v tvare tela, tŕňov a vo farbe kvetov. V popise S. pubispinus sú uvedené kvety s krémovo-žltými až svetloružovými okvetnými lístkami, s krémovou až žlto-zelenou nitkou, žlto-zelenou čnelkou a zeleno-žltou bliznou. S. spinosior by mal mať kvety s červeno-fialovými až purpurovými okvetnými lístkami, nitky červeno-fialové, ružové, alebo zeleno-žlté, čnelka ružová až červeno-fialová a blizna žltá. Preto tie úvahy o tom, že sa jedná o prírodný hybrid, kde sa telo podobá na S. pubispinus a kvet na S. spinosior.
Kvety ružovo kvitnúcich S. pubispinus majú tvar podobný, ako je u žlto kvitnúcich. Rozdiel je vo farbe okvetných lístkov, farbe čnelky, blizny a nitky. Z toho usudzujem, že ak sa jedná o prírodné hybridy, tak ich mám viac. O niektorých viem, o niektorých si myslím. Zákon prírody o zachovaní druhu má svoje mechanizmy, aby sa druhy v neporušenej prírode zachovali. Jeden z nich je, že hybridy nevytvárajú semená schopné ďalšieho rozmnožovania. V tomto prípade to nie je. Vytvorené semená sú klíčivé a dávajú podobné potomstvo svojich rodičov. Do úvahy prichádza niekoľko možností. V pôvodnom popise L. Bensona sa uvádza aj farba okvetných lístkov ružová – preto by ani nemuselo ísť o abnormalitu. Žiaľ rozdielnosti sú v zostávajúcich znakoch kvetu. Ak sa jedná o taxon, ktorý by mohol byť prechodom medzi dvomi druhmi so znakmi, ktoré sa zachovávajú v ďalších potomstvách, dá sa hovoriť o nižšej taxonomickej jednotke, prinajmenšom o forme. Podľa môjho názoru nevystačíme s tým, že sa jedná o prechodový taxon dvoch druhov. To si žiada dôsledný výskum nielen v teréne, ale aj v konštantných podmienkach. Nechcem robiť zo seba proroka, ale už pred časom som sa vyjadril, že podľa ružovej farby na vonkajších okvetných lístkoch sa dá predpokladať, že sa nájdu aj ružovo kvitnúce rastliny, teda aj s ružovými vnútornými okvetnými lístkami. Jedno ma však zaráža. Je dosť takých, ktorí sa za každú cenu snažia popísať všetko, čo sa trochu líši od ostatných druhov, prečo sa uvedené odlišnosti nezužitkovali?
Bez ohľadu na to, ako dopadne ružovo kvitnúci S. pubispinus, máme do činenia so zaujímavým taxonom, ktorý sa určite rozšíri a spestrí naše zbierky. V najhoršom prípade si budeme musieť prepísať štítky, ktorými označujeme rastliny v zbierke, ale rastliny, ktoré máme, nám naďalej budú prinášať radosť najmë v dobe kvitnutia.
