Bola to katastrofa
Zahrnout do: mrazuvzdorné kaktusy
Kaktusy 2002, č. 4
Koncom zimy mi zatelefonoval jeden z mojich priateľov, ktorý sa tiež venuje volnej kultúre kaktusov, a začal to výrazom „katastrofa″. Všeobecne sa tento výraz používa na pohromy typu požiarov, záplav, snehových kalamít, či veterných smrští. Nie celkom vystihuje situáciu v minulom roku. Treba povedať, že minulý rok bol neobyčajný a treba veriť, že sa tak skoro nezopakuje. Pre ilustráciu uvediem, že mi v záhrade vymrzli tri jablone, z okrasných rastlín vymrzol dráč, takže dopad bol všeobecný na rastlinstvo. Čo sa vlastne udialo?
Echinocereus baileyi na skalke v kvete po tohoročnej zime
Pokúsim sa stručne opísať to, čo sa stalo tu u nás na Sliači. Prvá časť leta bola dobrá, bola skôr suchá a vyhovovala kaktusom. V druhej časti popri teple pribudli zrážky a tým vzniklo vlhko, ktoré spôsobilo neobyčajný tlak hubovitých chorôb. Tým sa stalo, že už do konca augusta mi padlo niekoľko kvitnúcich opuncii, väčšinou sa jednalo o okruh O. erinacea a na prekvapenie i O. fragilis. Choroba sa šírila od hora dole a tak odchádzali jednotlivé články až padla celá rastlina. Dal som urobiť kultiváciu a bolo zistené, že sa jedná o plieseň zemiakovú! Dodnes sa mi tomu nechce veriť. Vlasový vlhkomer ukazoval dlhodobo takmer 100% relatívnu vlhkosť. To bol iba začiatok tej „katastrofy″. V priebehu ďalších dvoch mesiacov kaktusy reagovali na tieto pomery tým, že miesto toho, aby sa začali zaťahovať a pripravovať na zimu, začali rásť. Opuncie vytvárali nové články, ktoré už nedokázali vyzrieť. Aj väčšina ostatných kaktusov reagovala podobne, pochopiteľne aj tie rastliny, ktoré zimujem v pivnici. Na to nasledovala zima, ktorá počas môjho pobytu na Sliači nemá obdobu. Najnižšia teplota sa iba priblížila k –30°C, čo už tu bolo, ale teploty počas celého mesiaca nevystúpili nad O°C, čo znamenalo, že všetko bolo dlhodobo zamrznuté. I napriek tomu, že bola dostatočná snehová pokrývka, zamrzli korene u skupiny O. macrorhiza, namrzli časti trsov E. triglochidiatus, E. engelmannii v. variegatus a Escobaria vivipara, vymrzli všetky rastliny E. chloranthus. Škody neobišli ani rastlín, ktoré som zimoval v pivnici, boli to moje najväčšie straty po zimovaní na čo sa pamätám. Na tie ďalšie následky som musel čakať až do kvitnutia. Väčšina rastlín zakvitla oveľa menej ako po minulé roky, ba niektoré vôbec nekvitli! Týkalo sa to rastlín celoročne vysadených na skalke, ale i rastlín v skleníku či sezónne vo volnej kultúre. U kaktusov, ktoré zimujem v nevykúrenom skleníku, kvetov bolo iba asi 30 % z minulých rokov. Aj tu niektoré kvetu schopné rastliny vôbec nezakvitli. Jednalo sa o zástupcov rodu Sclerocactus, Pediocactus, Echinocereus a Escobaria. Na uvedené podmienky negatívne takmer nereagovali rastliny vysadené na skalke – E. reichenbachii v. albispinus a E. viridiflorus. O niečo málo menej kvetov bolo na rastlinách z rodu Pediocactus.
Skupina rastlín na skalke z rodu Escobaria vo velmi dobrej kondícii
Musím pripomenúť, že všetky rastliny, ktoré mám vysadené vo volnej kultúre, prešli dlhodobým procesom overovania a až potom boli vysadené von. Semená boli získané zo zdrojov, ktoré uvádzali „zaručenú″ mrazuvzdornosť. Je treba povedať aj to, že niektoré rastliny z druhov, ktoré vonku odišli, v nevykurovanom skleníku prezimovali bez väčších problémov. Naopak odišlo mi 6 asi 15 rokov starých rastlín na vlastných koreňoch z rodu Sclerocactus, ktoré v nevykúrenom skleníku už prežili nižšie teploty. Nedá sa robiť jednoznačný záver, pretože iba v jednom prípade odišla celá skupina rastlín. Z ostatných skupín odišla jedna zo štyroch, či troch rastlín. Ostatné zostali bez problémov. Podľa môjho názoru nie zima bola na vine na stratách, ale koniec leta a jeseň. Zima už iba dovŕšila načaté dielo skazy.
Skupina rastlín Echinocereus reichenbachii var. albispinus po tohoročnej zime
Som presvedčený, že v období meniacich sa klimatických podmienok na Zemi spomínané skutočnosti neboli poslednými. Rastliny vo svojom prirodzenom prostredí sa určite dokážu prispôsobiť nielen zmeneným podmienkam, ale i stratám, ktoré s tým súvisia. Horšie je to u našich rastlín, ktoré ak vyhynú, sú pre nás stratené. Je zaujímavé sledovať ako rýchlo sa dokážu regenerovať rastliny, ktoré boli iba čiastočne poškodené. Všetky tieto skúsenosti sú pre nás cennými poznatkami a dokazujú, že nie všetko, čo je napísané v literatúre, platí pre všetky podmienky a pre všetky uvedené rastliny. Pre nás, čo sme sa rozhodli pestovať časť našich rastlín vo volnej kultúre, to znamená, že s podobnými vrtochmi počasia musíme počítať, pretože je to daň za to, že sme naše rastliny, obrazne povedané, vytrhli z ich prirodzeného prostredia.
Opuntia whipplei
Koncom zimy mi zatelefonoval jeden z mojich priateľov, ktorý sa tiež venuje volnej kultúre kaktusov, a začal to výrazom „katastrofa″. Všeobecne sa tento výraz používa na pohromy typu požiarov, záplav, snehových kalamít, či veterných smrští. Nie celkom vystihuje situáciu v minulom roku. Treba povedať, že minulý rok bol neobyčajný a treba veriť, že sa tak skoro nezopakuje. Pre ilustráciu uvediem, že mi v záhrade vymrzli tri jablone, z okrasných rastlín vymrzol dráč, takže dopad bol všeobecný na rastlinstvo. Čo sa vlastne udialo?
Echinocereus baileyi na skalke v kvete po tohoročnej zime
Pokúsim sa stručne opísať to, čo sa stalo tu u nás na Sliači. Prvá časť leta bola dobrá, bola skôr suchá a vyhovovala kaktusom. V druhej časti popri teple pribudli zrážky a tým vzniklo vlhko, ktoré spôsobilo neobyčajný tlak hubovitých chorôb. Tým sa stalo, že už do konca augusta mi padlo niekoľko kvitnúcich opuncii, väčšinou sa jednalo o okruh O. erinacea a na prekvapenie i O. fragilis. Choroba sa šírila od hora dole a tak odchádzali jednotlivé články až padla celá rastlina. Dal som urobiť kultiváciu a bolo zistené, že sa jedná o plieseň zemiakovú! Dodnes sa mi tomu nechce veriť. Vlasový vlhkomer ukazoval dlhodobo takmer 100% relatívnu vlhkosť. To bol iba začiatok tej „katastrofy″. V priebehu ďalších dvoch mesiacov kaktusy reagovali na tieto pomery tým, že miesto toho, aby sa začali zaťahovať a pripravovať na zimu, začali rásť. Opuncie vytvárali nové články, ktoré už nedokázali vyzrieť. Aj väčšina ostatných kaktusov reagovala podobne, pochopiteľne aj tie rastliny, ktoré zimujem v pivnici. Na to nasledovala zima, ktorá počas môjho pobytu na Sliači nemá obdobu. Najnižšia teplota sa iba priblížila k –30°C, čo už tu bolo, ale teploty počas celého mesiaca nevystúpili nad O°C, čo znamenalo, že všetko bolo dlhodobo zamrznuté. I napriek tomu, že bola dostatočná snehová pokrývka, zamrzli korene u skupiny O. macrorhiza, namrzli časti trsov E. triglochidiatus, E. engelmannii v. variegatus a Escobaria vivipara, vymrzli všetky rastliny E. chloranthus. Škody neobišli ani rastlín, ktoré som zimoval v pivnici, boli to moje najväčšie straty po zimovaní na čo sa pamätám. Na tie ďalšie následky som musel čakať až do kvitnutia. Väčšina rastlín zakvitla oveľa menej ako po minulé roky, ba niektoré vôbec nekvitli! Týkalo sa to rastlín celoročne vysadených na skalke, ale i rastlín v skleníku či sezónne vo volnej kultúre. U kaktusov, ktoré zimujem v nevykúrenom skleníku, kvetov bolo iba asi 30 % z minulých rokov. Aj tu niektoré kvetu schopné rastliny vôbec nezakvitli. Jednalo sa o zástupcov rodu Sclerocactus, Pediocactus, Echinocereus a Escobaria. Na uvedené podmienky negatívne takmer nereagovali rastliny vysadené na skalke – E. reichenbachii v. albispinus a E. viridiflorus. O niečo málo menej kvetov bolo na rastlinách z rodu Pediocactus.
Skupina rastlín na skalke z rodu Escobaria vo velmi dobrej kondícii
Musím pripomenúť, že všetky rastliny, ktoré mám vysadené vo volnej kultúre, prešli dlhodobým procesom overovania a až potom boli vysadené von. Semená boli získané zo zdrojov, ktoré uvádzali „zaručenú″ mrazuvzdornosť. Je treba povedať aj to, že niektoré rastliny z druhov, ktoré vonku odišli, v nevykurovanom skleníku prezimovali bez väčších problémov. Naopak odišlo mi 6 asi 15 rokov starých rastlín na vlastných koreňoch z rodu Sclerocactus, ktoré v nevykúrenom skleníku už prežili nižšie teploty. Nedá sa robiť jednoznačný záver, pretože iba v jednom prípade odišla celá skupina rastlín. Z ostatných skupín odišla jedna zo štyroch, či troch rastlín. Ostatné zostali bez problémov. Podľa môjho názoru nie zima bola na vine na stratách, ale koniec leta a jeseň. Zima už iba dovŕšila načaté dielo skazy.
Skupina rastlín Echinocereus reichenbachii var. albispinus po tohoročnej zime
Som presvedčený, že v období meniacich sa klimatických podmienok na Zemi spomínané skutočnosti neboli poslednými. Rastliny vo svojom prirodzenom prostredí sa určite dokážu prispôsobiť nielen zmeneným podmienkam, ale i stratám, ktoré s tým súvisia. Horšie je to u našich rastlín, ktoré ak vyhynú, sú pre nás stratené. Je zaujímavé sledovať ako rýchlo sa dokážu regenerovať rastliny, ktoré boli iba čiastočne poškodené. Všetky tieto skúsenosti sú pre nás cennými poznatkami a dokazujú, že nie všetko, čo je napísané v literatúre, platí pre všetky podmienky a pre všetky uvedené rastliny. Pre nás, čo sme sa rozhodli pestovať časť našich rastlín vo volnej kultúre, to znamená, že s podobnými vrtochmi počasia musíme počítať, pretože je to daň za to, že sme naše rastliny, obrazne povedané, vytrhli z ich prirodzeného prostredia.
Opuntia whipplei
