Mrazuvzdorné eskobarie – okruh Escobaria vivipara (Nuttall) F. Buxbaum
Zahrnout do: mrazuvzdorné kaktusy
Kaktusy 2015, č. 2, s rostlinou E. vivipara var. rosea, Esmeralda Co., Nv, se dvěma květy na obálce
Mrazuvzdorné eskobarie – okruh Escobaria vivipara (Nuttall) F. Buxbaum
Tento článok voľne naväzuje na článok Mrazuvzdorné eskobarie – okruh Escobaria missouriensis (Sweet) D. R. Hunt. Z uvedeného dôvodu vynechám všeobecnú časť článku, ktorá sa týka rodu Escobaria a týka sa aj okruhu Escobaria vivipara. Predsa len za zmienku stojí práca našich odborníkov na túto tému, ktorú som nespomenul v citovanom článku. Ide o prácu „Rozčlenění rodu Escobaria Br. et R. “,uvedenú v časopise Kaktusy 1981, 17: 40–44, 63–66, od autorov John V. et Říha J. Ide o nadčasový pohľad na rod, spracovaný veľmi výstižne a profesionálne. Teraz už môžeme konštatovať, žiaľ, nebola prijatá odbornou ani lajickou verejnosťou z nepochopiteľných dôvodov. I keď je to odstupom času, považujem za užitočné preštudovať tento materiál – niekoľko raz…
Výsadba eskobarii v koryte z umelého pieskovca, kde sa im dobre darí
V článku sú uvedené iba tie taxony, ktoré boli v mojich podmienkach odolné mrazu. Štatistické údaje sú podľa mojich rastlín v zbierke a sú orientačné.
Za zmienku stojí delenie E. Lutza z roku 2010, ktorý uznáva štyri variety Escobaria vivipara (var. vivipara, var. arizonica, var. rosea, var. neomexicana) a dve formy (var. vivipara f. radiosa, var. arizonica f. kaibabensis). K takému deleniu by mohlo byť viac pripomienok, ktoré neuvádzam. Nech si čitateľ vytvorí svoj vlastný názor…
Podľa N. P. Taylora z roku 1986 ide o nasledovné:
Escobaria vivipara var. vivipara (Nuttall) F. Buxbaum 1951
Telo guľovité až vajcovité, 5 cm dlhé aj široké, trne stredové 4, 2 cm dlhé, okrajových 20, 1 cm dlhých, kvet 3,5 cm veľký, tyčinky purpurovo-ružové, blizna 5–10ramenná, žlto-ružová, plod červený, menší ako 2 cm, hnedé semená menšie ako 2 mm.
E. vivipara var. vivipara vo voľnej kultúre
E. vivipara var. vivipara, Laramie Co., WY
Plody E. vivipara var. vivipara
Escobaria vivipara var. radiosa (Engelm.) D. R. Hunt 1978
Telo vajcovité, 4 silné, 6 cm dlhé, trne stredové 6, 2 cm dlhé, okrajových 22, 1,5 cm dlhých, kvet 4 cm veľký, tyčinky fialové, 7–13ramenná blizna žlto-fialová, plod zelený, väčší ako 2 cm, hnedé semená väčšie ako 2 mm.
E. vivipara var. radiosa, Kerr Co., TX
Plody E. vivipara var. radiosa
Escobaria vivipara var. neomexicana (Engelm.) F. Buxbaum 1972
Telo vajcovité až cylindrické, 4 cm široké, 9 cm dlhé, trne stredové 7, 2 cm dlhé, okrajových 25, 1,5 cm dlhých, kvet 4 cm široký, tyčinky ružovo-zelené, 8–9ramenná biela blizna, plod zelený, menší ako 2 cm, červeno-hnedé semená menšie ako 2 mm.
E. vivipara var. neomexicana, Sierra Co., NM
E. vivipara var. neomexicana vo voľnej kultúre
Plody E. vivipara var. neomexicana
Escobaria vivipara var. arizonica (Engelm.) D. R. Hunt 1978
Telo guľovité, 8 cm silné, 8 cm dlhé, vytvárajúce odnože, trne stredové 5, 2 cm dlhé, okrajovích 25, dlhé 1,3 cm, kvet 4 cm veľký, tyčinky fialové, 8–10ramenná blizna svetlo fialová, zelený plod väčší ako 2 cm, hnedé semená väčšie ako 2 mm.
E. vivipara var. arizonica, Slate Mt., AZ
Plody E. vivipara var. arizonica
Escobaria vivipara var. rosea (Clokey) D. R. Hunt 1978
Telo vajcovité, 8 cm silné, 10 cm dlhé, trne stredové 10, dlhé 1,2 cm, okrajových 20, 1,2 cm dlhých, kvet 4 cm veľký, tyčinky ružové, 7–9ramenná blizna bledo fialová, zelený plod väčší ako 2 cm, červeno-hnedé semená väčšie ako 2 mm.
E. vivipara var. rosea, Esmeralda Co., NV
Plody E. vivipara var. rosea
Escobaria vivipara var. kaibabensis (P. C. Fischer) N. P. Taylor
Telo guľovité, 6 cm silné aj dlhé, trne stredové 4, dlhé 1,2 cm, okrajových 23, dlhých 1,2 cm, kvet 3 cm veľký, tyčinky svetlo fialové, 5–9ramenná blizna svetlo fialová, plod zelený väčší ako 2 cm, hnedé semená menšie ako 2 mm.
E. vivipara var. kaibabensis, Kaibab Plateau, Coconio Co., AZ
Plody E. vivipara var. kaibabensis
Rastliny, ktoré sa u mňa nachádzajú, sú pod týmto označením a už tak aj zostanú. Nemienim prepisovať štítky podľa aktuálnych zmien. Ostatné neuvedené neboli u mňa mrazuvzdorné. Moja kultúra je skleník bez vykurovania, voľná celoročná výsadba, cez zimu od hora prekrytá sklom.
Pokiaľ sledujeme desiatky rastlín z rôznych oblastí, dostávame dojem, že rozlišovacie znaky sú natoľko všeobecné, až sú voľne spoločné. Mám dojem, že asi názvy na štítkoch nemusia byť pravé. Prostredie, odkiaľ pochádzajú, určite poznačilo naše pocity a vyvolalo naše pochybnosti. V jednom sú výnimočné. Je to farba kvetov, ktorú digitálna fotografia nedokáže sprostredkovať. Obdivujem staré popisy druhov, kde sa autori v prvom rade snažili uviesť do názvu niečo charakteristické, ktoré určuje opísaný taxon. Nikde som nenašiel vysvetlenie na pomenovanie „vivipara”, čo v latinčine znamená živorodý. Mohlo by to byť aj podľa toho, že pri popise bola popísaná rastlina s odnožami ako Cactus viviparus. Časť názvu by sa dala vysvetliť aj ako živý, svieži (kvet). O autorovi prvého popisu sa vedú rozdielne názory. Nuttall, profesor botaniky, ktorý sa už od roku 1808 počas svojich štúdii venoval flóre Severnej Ameriky, v Catalogue of New and Interesting Plants Collectedin Upper Lousiana No. 22 z roku 1813 uviedol názov Cactus viviparus. Jeho spolupracovníkom od roku 1811 bol Friedrich Pursh, nemecký botanik, ktorý vo svojom diele Flora americana septentrionalis z roku 1814 uviedol Cactus viviparus. Či už bol T. Nuttal, alebo F. Pursh autorom popisu, alebo spoluautorom, nie je podstatné. Ich spolupráca bola evidentná. Špekulácie nám nepomôžu a venujme sa atraktívnym rastlinám, ktoré sa v prírode nachádzajú väčšinou opäť v trávnatých partiách a prériách, ktoré zabezpečujú dostatočnú ochranu pred pálivým slnkom. Taktiež znášajú viac humusu v substráte ako kaktusy polopúští a závlahu v jarnom období počas kvitnutia. Počas vysokých letných teplôt závlaha je viac škodlivá, ako užitočná. Koreňová sústava je primárna, teda s hlavnými a vedľajšími koreňmi. Sú väčšinou jemné, ale nie zväzkovité, nevýrazné hlavné korene kotvia rastliny v substráte, vedľajšie jemné korene sa v období stagnácie strácajú a v období rastu sa rýchlo obnovujú. Výskyt je na veľkom priestore od Nového Mexika až do juhu Kanady v nadmorských výškach 300–2400 m. Dá sa predpokladať, že niektoré variety sú iba lokalitnými formami druhu. Otázka je, či sa nájde v dnešnej dobe niekto, kto dokáže urobiť na tak rozsiahlej ploche výskytu náročný výskum a zapracuje do delenia rodu. Skôr o tom pochybujem ako verím.
Aby som vniesol do problematiky trochu optimizmu, zabudnime na tie problémy, ktoré tlačia odborníkov, ak uvedené taxony zaradíme do svojich zbierok, určite nás potešia svojimi danosťami.
Január 2015, Gabriel Vereš
Mrazuvzdorné eskobarie – okruh Escobaria vivipara (Nuttall) F. Buxbaum
Tento článok voľne naväzuje na článok Mrazuvzdorné eskobarie – okruh Escobaria missouriensis (Sweet) D. R. Hunt. Z uvedeného dôvodu vynechám všeobecnú časť článku, ktorá sa týka rodu Escobaria a týka sa aj okruhu Escobaria vivipara. Predsa len za zmienku stojí práca našich odborníkov na túto tému, ktorú som nespomenul v citovanom článku. Ide o prácu „Rozčlenění rodu Escobaria Br. et R. “,uvedenú v časopise Kaktusy 1981, 17: 40–44, 63–66, od autorov John V. et Říha J. Ide o nadčasový pohľad na rod, spracovaný veľmi výstižne a profesionálne. Teraz už môžeme konštatovať, žiaľ, nebola prijatá odbornou ani lajickou verejnosťou z nepochopiteľných dôvodov. I keď je to odstupom času, považujem za užitočné preštudovať tento materiál – niekoľko raz…
Výsadba eskobarii v koryte z umelého pieskovca, kde sa im dobre darí
V článku sú uvedené iba tie taxony, ktoré boli v mojich podmienkach odolné mrazu. Štatistické údaje sú podľa mojich rastlín v zbierke a sú orientačné.
Za zmienku stojí delenie E. Lutza z roku 2010, ktorý uznáva štyri variety Escobaria vivipara (var. vivipara, var. arizonica, var. rosea, var. neomexicana) a dve formy (var. vivipara f. radiosa, var. arizonica f. kaibabensis). K takému deleniu by mohlo byť viac pripomienok, ktoré neuvádzam. Nech si čitateľ vytvorí svoj vlastný názor…
Podľa N. P. Taylora z roku 1986 ide o nasledovné:
Escobaria vivipara var. vivipara (Nuttall) F. Buxbaum 1951
Telo guľovité až vajcovité, 5 cm dlhé aj široké, trne stredové 4, 2 cm dlhé, okrajových 20, 1 cm dlhých, kvet 3,5 cm veľký, tyčinky purpurovo-ružové, blizna 5–10ramenná, žlto-ružová, plod červený, menší ako 2 cm, hnedé semená menšie ako 2 mm.
E. vivipara var. vivipara vo voľnej kultúre
E. vivipara var. vivipara, Laramie Co., WY
Plody E. vivipara var. vivipara
Escobaria vivipara var. radiosa (Engelm.) D. R. Hunt 1978
Telo vajcovité, 4 silné, 6 cm dlhé, trne stredové 6, 2 cm dlhé, okrajových 22, 1,5 cm dlhých, kvet 4 cm veľký, tyčinky fialové, 7–13ramenná blizna žlto-fialová, plod zelený, väčší ako 2 cm, hnedé semená väčšie ako 2 mm.
E. vivipara var. radiosa, Kerr Co., TX
Plody E. vivipara var. radiosa
Escobaria vivipara var. neomexicana (Engelm.) F. Buxbaum 1972
Telo vajcovité až cylindrické, 4 cm široké, 9 cm dlhé, trne stredové 7, 2 cm dlhé, okrajových 25, 1,5 cm dlhých, kvet 4 cm široký, tyčinky ružovo-zelené, 8–9ramenná biela blizna, plod zelený, menší ako 2 cm, červeno-hnedé semená menšie ako 2 mm.
E. vivipara var. neomexicana, Sierra Co., NM
E. vivipara var. neomexicana vo voľnej kultúre
Plody E. vivipara var. neomexicana
Escobaria vivipara var. arizonica (Engelm.) D. R. Hunt 1978
Telo guľovité, 8 cm silné, 8 cm dlhé, vytvárajúce odnože, trne stredové 5, 2 cm dlhé, okrajovích 25, dlhé 1,3 cm, kvet 4 cm veľký, tyčinky fialové, 8–10ramenná blizna svetlo fialová, zelený plod väčší ako 2 cm, hnedé semená väčšie ako 2 mm.
E. vivipara var. arizonica, Slate Mt., AZ
Plody E. vivipara var. arizonica
Escobaria vivipara var. rosea (Clokey) D. R. Hunt 1978
Telo vajcovité, 8 cm silné, 10 cm dlhé, trne stredové 10, dlhé 1,2 cm, okrajových 20, 1,2 cm dlhých, kvet 4 cm veľký, tyčinky ružové, 7–9ramenná blizna bledo fialová, zelený plod väčší ako 2 cm, červeno-hnedé semená väčšie ako 2 mm.
E. vivipara var. rosea, Esmeralda Co., NV
Plody E. vivipara var. rosea
Escobaria vivipara var. kaibabensis (P. C. Fischer) N. P. Taylor
Telo guľovité, 6 cm silné aj dlhé, trne stredové 4, dlhé 1,2 cm, okrajových 23, dlhých 1,2 cm, kvet 3 cm veľký, tyčinky svetlo fialové, 5–9ramenná blizna svetlo fialová, plod zelený väčší ako 2 cm, hnedé semená menšie ako 2 mm.
E. vivipara var. kaibabensis, Kaibab Plateau, Coconio Co., AZ
Plody E. vivipara var. kaibabensis
Rastliny, ktoré sa u mňa nachádzajú, sú pod týmto označením a už tak aj zostanú. Nemienim prepisovať štítky podľa aktuálnych zmien. Ostatné neuvedené neboli u mňa mrazuvzdorné. Moja kultúra je skleník bez vykurovania, voľná celoročná výsadba, cez zimu od hora prekrytá sklom.
Pokiaľ sledujeme desiatky rastlín z rôznych oblastí, dostávame dojem, že rozlišovacie znaky sú natoľko všeobecné, až sú voľne spoločné. Mám dojem, že asi názvy na štítkoch nemusia byť pravé. Prostredie, odkiaľ pochádzajú, určite poznačilo naše pocity a vyvolalo naše pochybnosti. V jednom sú výnimočné. Je to farba kvetov, ktorú digitálna fotografia nedokáže sprostredkovať. Obdivujem staré popisy druhov, kde sa autori v prvom rade snažili uviesť do názvu niečo charakteristické, ktoré určuje opísaný taxon. Nikde som nenašiel vysvetlenie na pomenovanie „vivipara”, čo v latinčine znamená živorodý. Mohlo by to byť aj podľa toho, že pri popise bola popísaná rastlina s odnožami ako Cactus viviparus. Časť názvu by sa dala vysvetliť aj ako živý, svieži (kvet). O autorovi prvého popisu sa vedú rozdielne názory. Nuttall, profesor botaniky, ktorý sa už od roku 1808 počas svojich štúdii venoval flóre Severnej Ameriky, v Catalogue of New and Interesting Plants Collectedin Upper Lousiana No. 22 z roku 1813 uviedol názov Cactus viviparus. Jeho spolupracovníkom od roku 1811 bol Friedrich Pursh, nemecký botanik, ktorý vo svojom diele Flora americana septentrionalis z roku 1814 uviedol Cactus viviparus. Či už bol T. Nuttal, alebo F. Pursh autorom popisu, alebo spoluautorom, nie je podstatné. Ich spolupráca bola evidentná. Špekulácie nám nepomôžu a venujme sa atraktívnym rastlinám, ktoré sa v prírode nachádzajú väčšinou opäť v trávnatých partiách a prériách, ktoré zabezpečujú dostatočnú ochranu pred pálivým slnkom. Taktiež znášajú viac humusu v substráte ako kaktusy polopúští a závlahu v jarnom období počas kvitnutia. Počas vysokých letných teplôt závlaha je viac škodlivá, ako užitočná. Koreňová sústava je primárna, teda s hlavnými a vedľajšími koreňmi. Sú väčšinou jemné, ale nie zväzkovité, nevýrazné hlavné korene kotvia rastliny v substráte, vedľajšie jemné korene sa v období stagnácie strácajú a v období rastu sa rýchlo obnovujú. Výskyt je na veľkom priestore od Nového Mexika až do juhu Kanady v nadmorských výškach 300–2400 m. Dá sa predpokladať, že niektoré variety sú iba lokalitnými formami druhu. Otázka je, či sa nájde v dnešnej dobe niekto, kto dokáže urobiť na tak rozsiahlej ploche výskytu náročný výskum a zapracuje do delenia rodu. Skôr o tom pochybujem ako verím.
Aby som vniesol do problematiky trochu optimizmu, zabudnime na tie problémy, ktoré tlačia odborníkov, ak uvedené taxony zaradíme do svojich zbierok, určite nás potešia svojimi danosťami.
Január 2015, Gabriel Vereš
